hrad Hričov

Zrúcanina hradu na výraznom brale najsevernejšieho výbežku Súľovských vrchov nad Hričovským Podhradím

567 m

Počasie Hričovské Podhradie

hore

Hričovské Podhradie, Žilinský kraj

N49° 12' 42.44",  E18° 37' 11.27"


castrum Hrichou, Hrychou, Herychou, Hyrichou, Riczo, Hrichou, Hricsó

Prístup - hrad Hričov

V Hričovskom Podhradí zaparkujeme pred krčmou Pod hradom na ulici Do Roháča. Pokračujeme pár metrov po rovnomennej ulici a z nej odbočíme vľavo na poľnú cestu po červenej TZT, kde nás čaká mierny výstup, no väčšia časť je relatívne pohodová. Pokračujeme po kamenistej ceste, ktorá po čase vstupuje do lesa. Tu je už výstup miestami náročnejší, no každých pár metrov nám ju spestria informačné tabule o histórii hradu, nakoľko je to náučný chodník. Táto trasa nás dovedie k rázcestiu, odkiaľ je možné pokračovať na Súľov, avšak my odbočíme vpravo podľa smerovej tabule Hrad. Od rázcestia je to k hradu už len pár minút. Na hrade je potrebné byť nadmieru opatrný, hlavne na okrajoch brala. Upozornenie pre menej zdatných turistov: pri výstupe na vrchol hradu je potrebné zdolať zopár skob v skale.

Čas: 40 minút Výškový profil: +213m / 0m

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Kotešová - 3.6 km, Bytčiansky zámok - 4.5 km, Lietava - 7.4 km, Budatínsky zámok - 8.8 km, Považský hrad - Bystrica - 13.9 km, Strečno - 18.1 km, Starhrad - 18.8 km, Starhrad - 18.8 km

Interiér a exteriér

Severovýchodná zastavaná časť tvorila pravdepodobne hradné jadro. K tejto časti sa pripájali skalnému terénu prispôsobené obytné budovy. Spolu tvorili ucelený blok, ktorý bol prístupný cez samostatne stojacu hranolovú vežu na juhovýchode. Zostali z nej už len zvyšky múrov. Pred vežou sa nachádzal úzky opevnený priestor, prístupný cez bránu vsadenú medzi dve skaly.

V rizalite predného paláca sa nachádza posledné zachované okno s pôvodným kamenným ostením, ktoré bolo obnovené. Priestor stredného paláca kompletne zanikol a zachovala sa len časť obvodového múru a spoločné múry s predným a zadným palácom. Najviac zachovaným objektom na hrade je zadný palác a najstaršou aj najvyššie položenou časťou hradu je horný palác. Prvé konzervačné i archeologické práce na hrade začali v roku 2012.



hrad Hričov - pôdorys

Pôdorys - hrad Hričov


Legenda k pôdorysu:
1 - predhradie, 2 - vstupná brána, 3 - nádvorie, 4 - hranolová veža, 5 - predný palác, 6 - horný palác, 7 - zadný palác, 8 - stredný palác
Zdroj: NEŠPOR J., Za tajomstvami zrúcanín II. Zrúcaniny Stredného Slovenska

Fotogaléria

2021

  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt
  • hrad Hričov-Pohľad na objekt

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • hrad Hričov-Zdroj: gallery.hungaricana.hu

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Pošlite nám vaše fotografie - hrad Hričov

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Najstarší údaj o zemi Hričov je z roku 1208, keď sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. O samotnom hrade sa zachovalo viacero stredovekých listín, na základe ktorých sa dá určiť, že hrad dal v období 1254 – 1265 postaviť magister Toluš, syn Farkaša. V roku 1254 kráľ Belo IV. potvrdil zámenu zeme Hričov a územia Malého Mojša medzi Tolušom a Jánom, synom Namslava z Turca. Z listiny, ktorá o tejto výmene pojednáva vyplýva, že hrad ešte vtedy neexistoval. V roku 1265, po zmene vlastníctva Tolušovho majetku, sa už ale hrad Hričov priamo písomne spomínal.

Po smrti Toluša daroval panovník hrad do dedičného vlastníctva Mikulášovi, synovi Pavla z rodu Beych. Ďalšia písomná zmienka o hrade Hričov pochádza z roku 1278 kde sa Mikuláš spomína v súvislosti s predajom sluhov, zbraní i potravín na hrade Mikovi, synovi Detricha. Miko podľa listiny zastupoval svojho bratranca Bytera, vlastníka Lietavy, ktorý prejavoval záujem aj o hrad Hričov. V roku 1282 nakoniec komes Byter (predok rodu Balassa) hrad za pomoci Mika aj odkúpil. Na konci 13. storočia sa Miko zdržiaval predovšetkým na území Novohradu, preto došlo k vzájomnej výmene vlastníctva medzi Mikom a Byterom. V tomto období obsadil hrad Hričov Matúš Čák. Hričov zostal v rukách Matúša Čáka až do jeho smrti a kráľovské vojská Karola Róberta postupne začiatkom roku 1321 obsadili všetky Matúšove hrady a panovník časťou z nich odmenil svojich stúpencov alebo ich prenechal pôvodným majiteľom. Tak sa v roku 1321 dostal aj hrad Hričov do rúk magistra Petra, Byterovho syna a pážaťu na kráľovskom dvore Jurajovi, vnukovi Bytera a zároveň synovcovi magistra Petra. Niekedy medzi 1321 – 1323 muselo dôjsť k zatiaľ bližšie neznámej udalosti, po ktorej sa hrady Hričov a Lietava dostali do kráľovských rúk.

V roku 1397 sa ako vlastník hradu spomína Dezider Kapolay, člen rodu Ratoldovcov. V súvislosti s úpadkom postavenia rodu, kráľ Žigmund odobral v roku 1397 Deziderovi hrad a daroval ho významnému poľskému šľachticovi Sedziwójovi Palugovi zo Szubina. Po jeho smrti jeho majetky zrejme získal jeho zať Ctibor I. zo Ctiboríc. Vlastnil ich až do svojej smrti v roku 1414 keď všetky jeho majetky zdedil jeho syn Ctibor II. zo Ctiboríc. Následne aj po jeho smrti všetko čo nebolo v dedičnej držbe pripadlo opäť kráľovi. Zároveň nastali súdne spory o majetok po Ctiborovcoch. O svoje práva sa prihlásil bratranec Ctibora II. Nikolajko. Jeho nároky boli zamietnuté, nakoľko údajne jeho otec a brat Ctibora I. bojoval na poľskej strane v uhorsko-poľskej vojne v roku 1410, keď hrad oficiálne vlastnil iný poliak Donin zo Skrzyna. Ten dovolil svojmu príbuznému Nikolajkovi užívať hrad Hričov a Lietavu. V tomto roku kráľ Albrecht II. odobral hrad Doninovi a daroval ho Ladislavovi Necpalskému. Nikolajko ho však odmietol vydať a ozbrojeným zásahom znemožnil štatúciu nového majiteľa kráľovským splnomocnencom Tomášom Kotešovským a Michalom, zástupcom trenčianského konventu. Nikolajko zrejme užíval hrad až do roku 1442, kedy zomrela aj kráľovná Alžbeta a Nikolajko odišiel späť do Poľska. Asi v roku 1460 sa hrad ako záložný majetok dostal do rúk Matejovho prívrženca Františka Hágiho, ktorý sa stal hlavným županom Trenčianskej stolice.

Blažej Podmanický, ktorý bol na strane Mateja Korvína až od roku 1466, dostal v roku 1468 na Hričov donáciu a v nasledujúcom roku ho aj štatuovali ako majiteľa hradu i panstva. Po Blažejovi Podmanickom, ktorý zomrel v roku 1480, hrad v roku 1481 získal Viliam Tettauer, druhý manžel vdovy po Františkovi Hágim, žoldniersky kapitán Mateja Korvína, proti čomu protestoval Blažejov syn Václav. Panovník Vladislav II. však v roku 1500 daroval hrady Hričov a Bytču aj s príslušnými panstvami Michalovi Imrefymu.

V roku 1527 bol hrad dobytý cisárskym generálom Jánom Katzianerom. Po tejto akcii bola potrebná následná obnova hradu. V rokoch 1536 až 1558 hrad vlastnili bratia Podmanickovci, ktorí hrad dobyli a prevádzkovali v ňom aj falšovateľskú dieľňu mincí. Po smrti Rafaela Podmanického v roku 1558 sa Hričov dostal do rúk kráľovskej komory, ktorá Hričovský hrad spolu s panstvom a s Bytčou prepustila Anne Likarke, vdove po Gašparovi Horváthovi z Wingartu. V jej službách pôsobil aj taliansky staviteľ Ján Kilián, ktorý mal na starosti údržbu hradu. Už v roku 1563 celý hričovský majetok odkúpil František Thurzo. Po smrti Františka Thurzu Hričov spravovala jeho vdova Katarína Zrínska. Správu všetkých thurzovských majetkov prevzal v roku 1586 najstarší syn Juraj. V roku 1605 bočkayovskí hajdúsi spustošili obce niekdajšieho hričovského panstva, ako aj v tom čase už nedostatočne strážený hrad.

V rokoch 1617 - 1621 turzovské majetky spravoval Jurajov syn Imrich, po jeho smrti od roku 1621 až do roku 1626 palatínova vdova Alžbeta Czoborová.

Pravdepodobne už od druhej polovice 17. storočia noví majitelia panstva Eszterházyovci neprejavovali záujem o opravy Hričova a v 18. storočí sa zrýchlil proces jeho premeny na zrúcaninu.


Povesti a legendy

Povráva sa

Jedného dňa prišiel na Hričov Thurzo, aby očaril hradnú pani Likarku. Dvoril jej, lichotil, zaliečal sa, kým si nezískal priazeň bezdetnej vdovy. Ale o sobáši s mládencom nechcela starnúca žena ani počuť. Nápadníka prijala za syna a odkázala mu celý majetok. Thurzovi nebolo viac treba. Po čase svoju dobrotinku označil za pomätenú, dal ju zavrieť do temnice, pomohol chudere na druhý svet a na Hričove vládol ako na svojom. Raz z večera zaklopal na bránu hradu bielovlasý mních. Márne prosíkal o súcit, odháňali ho ani prašivého. Vtedy znevážený starec vykričal svetu Thurzovu neprávosť. Keď ho chceli žalárovaním umlčať, stuhol pred hradom na kamenný stĺp, ako neúprosná, večná výčitka. Služobníctvo v hrôze z Hričova zutekalo, nečestného chamtivca zahubilo vlastné svedomie a hrad rozmetali hrmotné blesky. Skamenený mních tam stojí dodnes.


Užitočné informácie

Zrúcanina je voľne prístupná, vstupné je dobrovoľné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, NEŠPOR J., Za tajomstvami zrúcanín II. Zrúcaniny Stredného Slovenska. Bratislava : Gu100 2006, Kolektív autorov, Zachráňme hrady. Bratislava : Združenie Zachráňme hrady 2018 WEB: www.hradhricov.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrad Hričov


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu