Zámok Budatín sa nachádza v rovnomennej mestskej časti Žiliny - Budatíne. Hneď za mostom ponad Kysucou je potrebné odbočiť na Budatín - ulicu Na starej hradskej, po ktorej pokračujeme ďalej až prídeme k odbočke na ulicu K múzeu. Na konci tejto uličky, kde ju križuje Záhradnícka ulica, je väčšie parkovisko priamo pred vstupom do areálu.

< 5 min
parkovisko

Medzi najstaršie stavby zámku patrí pôvodná valcová veža a východný palác, ktoré spolu s hradbou uzatvárajú vnútorné nádvorie. K veži prilieha severné obytné krídlo, západný trakt a na juhu pristavaná lodžia. Na JZ je romantická prístavba, pred ktorou je terasa na mieste zrúteného barokovo-klasicistického objektu. Zo severu uzatvárajú predhradie hospodárske krídla a baroková kaplnka, postavená na mieste obranného bastiónu.

Zámok je v súčasnosti sídlom Považského múzea. V miestnostiach sa zachovalo drevené obloženie stien a vyrezávané trámové stropy, krížové klenby a valené klenby s lunetami. Zaujímavá je expozícia drotárskeho umenia. Budatínsky hrad po rekonštrukcii sprístupnený od r.2016 ponúka prehliadku 3. nadzemného podlažia a veže. Na jednotlivých podlažiach je sprístupnená expozícia viažuca sa k dejinám hradu, expozícia historických máp, obrazáreň, expozícia hodín a prehliadka je zavŕšená vyhliadkou na mesto Žilina a okolie.

Charakteristickým prvkom najstaršieho stredovekého hradu je valcovitá veža, ktorú postavili v 2.polovici 13. storočia a pravdepodobne slúžila ako mýtnica. Historici sa domnievajú, že hradnú vežu vybudovali predkovia Balassovcov. Naznačuje to aj úsilie Petra a Juraja Balassovcov, ktorí sa po smrti Matúša Čáka domáhali jej vrátenia po protiprávnom obsadení oligarchom. Z tohto obdobia (1321) pochádza aj prvá písomná zmienka, ktorá hrad spomína ako castrum Budetyn. V r.1336 tu pôsobil kastelán Eliáš. Niekedy v tomto období bol hrad obohnaný hradbou a vodnou priekopou na vonkajšej strane opevnenia. Hradba sa však v dôsledku zlého založenia do umelého násypu asi v 2. polovici 15. storočia zrútila.

Hrad patril kráľovi až do r.1436, keď Žigmund Luxemburský daroval panstvo Jurajovi z Hatného. Po Jurajovej smrti bol majiteľom panstva jeho brat Rafael. Po Rafaelovej smrti sa jeho vdova Alžbeta vydala za Gašpara Szunyoga a keďže Gašpar bol stúpencom kráľa Mateja Korvína, ten mu hrad za odmenu daroval. V 2. polovici 15., respektíve začiatkom 16. storočia pod vedením Szunyogovcov hrad prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. V tom čase bola vybudovaná nová hradba a nová vodná priekopa, ktoré obkolesovali oveľa väčší hradný komplex. V r.1528 sa hradu zmocnili bratia Kostkovci v službách kráľa Jána Zápoľského. Proti nim vystúpili bratia Podmanický a o 6 rokov neskôr hrad prevzali oni. V r.1545 hrad opäť vydali synom Mojžiša Szunyoga. V prvej polovici 17. storočia opevnili predhradie na severe a západe bastiónmi, avšak ani toto opevnenie nezabránilo v r.1684 dobytiu hradu Thökölyho povstalcami. Neskôr, v r.1742 Anton Szunyog premenil severozápadný bastión na barokovú kaplnku a dal vystavať zámockú budovu.

V r.1798, po smrti Jána Szunyoga, Antonovho syna, získal sídlo grófsky rod Csákyovcov. Potomok rodu Ladislav Csáky sa však zapojil do revolúcie a v r.1849 jeho hrad dobylo a vypálilo cisárske vojsko. K zrejme najzávažnejším prestavbám došlo až v r.1920-1923 posledným a bezdetným majiteľom Gejzom Csákym. Staviská obnovené v duchu romantizmu dali Budatínskemu zámku jeho dnešnú podobu. Csákyovci Budatín vlastnili až do roku 1945. Od roku 1956 sa jeho priestory stali súčasťou Považského múzea.

V rokoch 2006 a 2007 na hrade prebiehal archeologický výskum.

Povráva sa

Z loggie na prvom poschodí vidieť v plášti veže hranolový výklenok. Tu vraj Gašpar Szunyog dal zaživa zamurovať nepočúvnu dcéru Katarínu, ktorá sa vzoprela jeho vôli a odmietla sa vydať za starnúceho pána Jakušiča.

Budatínska mýtnica

Pri sútoku Váhy a Kysuce starý Frgáč so synom vyberali mýto pre žilinských richtárov. Zároveň si plnili vlastné vrecká. Keď mali viac peňazí ako bolo v mestskej truhlici, odkázali do Žiliny, že odteraz budú vyberať poplatky iba pre seba. Začali si stavať vlastnú mýtnicu v podobe veže. Pre bezpečnosť stavby zamurovali do jej základov dieťa, no zabudli si dať vysvätiť kamene, a tak sa im práca nedarila. Čo cez deň zbudovali, do rána bolo rozmetané. Keď Žilinčania videli, že Frgáčom ani duchovia neprajú, ich mýtnicu obsadili a vežu dostavali pre seba.