Kaštieľ Bossányiovcov sa nachádza v obci Bošany na ulici SNP, kde sa jednoducho dostaneme buď z ulice Čs. armády, alebo zo Staničnej, vedúcej ponad rieku Nitra. Z ulice SNP potom odbočíme na ul. Janka Kráľa, kde je pred kaštieľom menšie parkovisko.

< 5 min
parkovisko

Renesančný kaštieľ je dvojpodlažnou stavbou s nárožnými polygonálnymi vežami. Vonkajší obvod tvoria vysoké štítové steny s vysokými štítovými atikami. Hlavné jednotraktové krídlo s dodatočne vstavanou dvorovou chodbou má zachované renesančné valené klenby s lunetami a barokové štukové klenby, ktoré sa nachádzajú v nárožných vežiach.

Po rekonštrukcii v r.2011-2013 je fasáda kaštieľa namaľovaná nabielo s červenými ornamentmi. V interiérovom členení dominuje na oboch podlažiach rozdelenie na tri hlavné miestnosti. V hlavnom obdĺžnikovom trakte i vo vstupnej veži sa nachádzajú badateľné stopy gotického stavebného štýlu.

Pred príchodom rodiny Bossányiovcov stál na mieste dnešného kaštieľa už najneskôr v 14. storočí opevnený blokový hrádok. Neskôr, v 15. storočí bol rozšírený na trojpriestorový. Hrádok s polygonálnou vežou sa zachoval v konštrukciách dnešného kaštieľa. Turecké nebezpečenstvo prinútilo Bossányiovcov prestavať pôvodné sídlo na veľký ranorenesančný opevnený kaštieľ, s jeho stavbou sa začalo v roku 1550.

V roku 1708 sa stal kaštieľ súčasťou pevnostnej línie Rákócziho kurucov, keď bola posilnená jeho obranyschopnosť a bola tu umiestnená posádka asi 600 kurucov. V 18. storočí zažívali Bossányiovci zlaté časy. V tomto období poctila kaštieľ návštevou panovníčka Mária Terézia, ktorá tu i prenocovala. V roku 1776 kaštieľ prestavali do barokového štýlu.

Po vymretí rodu Bossányiovcov po meči v roku 1781 a po praslici v roku 1813 kaštieľ získala malobošianska vetva. Pivnice pod západným krídlom sa dlhé roky používali aj ako väzenie. Za kaštieľom vznikol menší park, bola zasypaná priekopa a pevnostná funkcia stavby zanikla.

Šimon Bossányi, nitriansky podžupan, tekovský župan a miestodržiteľský radca kaštieľ v roku 1857 predal kaštieľ firme Adolf Schmitt a spol., ktorá starú budovu značne prestavala. Stavba sa pôvodne využívala na skladovanie zásob kože a až po roku 1890 bol kaštieľ prerobený na byty správcov veľkostatku.

Na začiatku 20. storočia veľkostatok prenajal Ján Salzberger a usadil sa v kaštieľi. V roku 1948 bol kaštieľ znárodnený a núdzovo využitý pre vzdelávanie a sklady.

V roku 1988 sa začala rekonštrukcia kaštieľa, ale po roku 1990 bol kaštieľ opustený, obnova nebola dokončená a pamiatka chátrala. Situáciu v roku 2000 zhoršil požiar, keď zhorela strecha. V rokoch 2011-2013 došlo k rozsiahlej rekonštrukcii budovy kaštieľa.