Bojnický zámok

Romanticky prestavaný hrad, situovaný na travertínovej kope Hornonitrianskej kotliny pri úpätí Strážovských vrchov, na okraji kúpeľného mesta Bojnice.





Navštívil som Bojnický zámok (28 tu boli)
hore

Historické názvy

Baimoz, Waymich, Baymuch, Baymach, Boynicz, Bajmocz, Weintz, Bajmóc



Poloha

Bojnice, Trenčiansky kraj


GPS: N48° 46' 48.04",  E18° 34' 39.49"


Nadmorská výška: 309 m



Prístup a okolie

Bojnický zámok dominuje mestu Bojnice, prístup je úplne jednoduchý. Či už prichádzate od Prievidze alebo z Opatoviec nad Nitrou, najlepšie je zaparkovať na rozsiahlom parkovisku na Kúpeľnej ulici. Odtiaľ je hrad dostupný ľahkou a krátkou prechádzkou.

Okolie zámku ponúka mnoho atrakcií, priľahlý zámocký park s mohutnými exemplármi stromov a vzácnou zhruba 700 ročnou lipou pred vchodom do zámku. Súčasťou zámockého parku je aj priestranná zoologická záhrada sústreďujúca mnohé vzácne exempláre cudzokrajnej fauny. Park pokračuje lesoparkom v Strážovských vrchoch. V meste známe bojnické termálne kúpele.

Okolité hrady: Sivý Kameň - 11.4 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

Areál hradu na úpätí obkolesuje obvodová priekopa. Podoba a rozsah ranostredovekého hradu sú neznáme, lebo jeho konštrukcie boli upravené počas neskoršej stavebnej činnosti. Aj preto boli zvyšky vrcholnostredovekého kamenného hradu z 13.-14.storočia v podobe obvodovej hradby a časti mladšieho paláca odkryté až pri výskumoch v r.1994. Hradba zakončená cimburím vymedzovala areál hradného jadra oválneho pôdorysu, situovaného na vrchole kopy, pričom k hradbe pristavaný palác na východe si zachoval len severnú stenu so vstupným portálom. Dodnes sa najlepšie zachovala severná hranolová veža s prejazdom hlavnej vstupnej brány a druhá hranolová veža na východe, orientovaná k podhradskej osade.

Prvú rozsiahlejšiu prestavbu uskutočnili Noffryovci, po nich hrad prestavali Thurzovci. Posledným staviteľom však bol rod Pálffyovcov. Podobne ako aj na ostatných svojich stavbách v krajine, začali s výraznou ranobarokovou stavebnou činnosťou, ktorú pre jej vysokú umeleckú hodnotu rešpektovali aj neskoršie prestavby a úpravy. Väčšina objektov hradu získala neogotickú podobu s novým omietkovým kvádrovaním a obranným podsebitím, pričom romanticky a zásadne prestavali aj interiér. Náhla Pállfyho smrť zapríčinila, že celkový zámer prestavby nebol ukončený, a tak si severné krídlo predhradia a priľahlá bránová veža s predbráním dodnes zachovali svoj starší barokový výzor.

Koncepcia romantickej prestavby hradu sa uplatnila aj v interiéroch objektu, ktoré zariadili podľa romantických predstáv 19.storočia o stredovekej atmosfére. Nachádzajú sa tu súbory neogotického slohového zariadenia, salóny, spálne, rôzne miestnosti ako aj staršie historické priestory, ktoré dotvára historický nábytok, obrazy a predmety umeleckého remesla.

Atraktívne hradné priestory slúžia verejnosti ako muzeálna expozícia a miesto vyhľadávaných kultúrnych akcií a atrakcií.


Pôdorys - Bojnický zámok


Bojnický zámok - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - nádvorie horného hradu s cisternou, 2 - vstupná veža, 3 - veľká päťboká veža, 4 - hranolová veža, 5 - sakristia, 6 - polkruhová veža, 7 - parkanový múr, 8 - valcová veža horného hradu, 9,10 - priečne priechodné krídla dolného hradu, 11 - predbránie, 12,13 - obytné trakty predhradia, 14 - neogotická galéria, 15 - druhé nádvorie s jazdeckým schodišťom, 16 - tretie nádvorie, 17 - grófsky byt, 18 - kaplnka, 19 - terasa s balustrádou, 20 - barokový altánok, 21 - neogotická schodisková veža, 22 - parkanová bašta, 23 - priekopa



Fotogaléria


Historické fotografie

Bojnický zámok-história
Bojnický zámok-1916
Bojnický zámok-1939
Bojnický zámok-kresba hradu


Fotografie z r. 2013

Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad a vstupnú bránu
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Polkruhová veža
Bojnický zámok-Neogotická veža
Bojnický zámok-Valcová veža horného hradu
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Hradná studňa
Bojnický zámok-Druhé nádvorie s jazdeckým schodišťom
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad od jazierka
Bojnický zámok-Pohľad na hrad od jazierka
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Pohľad na hrad
Bojnický zámok-Detail tŕňovej koruny na veži
Bojnický zámok-Zábery z interiéru
Bojnický zámok-Zábery z interiéru
Bojnický zámok-Zábery z interiéru
Bojnický zámok-Zábery z interiéru
Bojnický zámok-Zábery z interiéru
Bojnický zámok-Zábery z interiéru
Bojnický zámok-Zábery z interiéru
Bojnický zámok-Pálffyho hrobka
Bojnický zámok-Zábery z interiéru


Fotografie návštevníkov

Bojnický zámok-Požiar hradu v r.1950 Poslal: Jozef



Pošlite nám vaše fotografie - Bojnický zámok


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa zo staršieho hradiska. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Predpokladá sa, že hrad dal postaviť Kazimír krátko po tatárskom vpáde. V roku 1299 ho od synov Kazimíra zo bzovíckej vetvy Hont-Pázmányovcov zabral Matúš Čák. Po Čákovej smrti v r.1321 hrad zostal v rukách kráľa, ale v r.1393 sa už nachádza v držbe pánov z Jelšavy a ako ďalší majitelia sa vystriedali šľachtické rody - Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci. Počas ich vlastníctva odolal hrad útokom husitov.

V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a na čele so Štefanom Zápoľským ho obývali až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami zoskupenými okolo vnútorného nádvoria.

Po vymretí rodu Turzovcov (v roku 1636) hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr v roku 1637 dal cisár Ferdinand III. bojnické panstvo Pavlovi Pálffymu do zálohy za dvestotisíc zlatých. V roku 1643 dostali Pálffyovci Bojnický hrad do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila. Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján František Pálffy. Gróf Pálffy sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Ako vzor použil francúzske gotické hrady z údolia rieky Loiry, pápežský palác v Avignone, gotické tirolské hrady i ranú renesančnú taliansku architektúru. Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálffy kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 - 1910).

Gróf Pálffy sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2.júna 1908 ako starý mládenec. Pretože nemal priamych dedičov, čoskoro po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo. V roku 1923 bola uzavretá priateľská dohoda medzi dedičmi grófa Pálffyho a česko-slovenským štátom, v ktorej boli určené zbierky, ktoré nebudú predmetom dražieb. Dražby umeleckých zbierok grófa Pálffyho sa uskutočnili v rokoch 1924 - 1926.

V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu. O päť rokov neskôr, dňa 9. mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla sa celková obnova zámku. V päťdesiatych rokoch bola tiež objavená pod zámkom jaskyňa. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude zriadené múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. 42 rokov po smrti Jána Františka Pálffyho sa teda splnilo jeho prianie, aby sa zo zámku stalo múzeum prístupné verejnosti.


Povesti a legendy

Povráva sa...

Gróf Pálffy, očarený vraj mladou šľachtičnou z francúzskeho zámku, pripravil pre ňu na svojom panstve bývanie, obdobné jej rodisku. Rodičia dcéru za cudzinca nedali a zronenému zaľúbencovi pamiatkou na jeho lásku ostal vynovený zámok, na vrchole veže s vencom podobným na tŕňovú korunu.

Povesť o čiernej pani

Na Bojnickom zámku žil ctihodný pán spolu so svojou vernou a oddanou manželkou, o ktorej ľudia hovorievali, že bola stelesneným anjelom. Každý, kto k nej prišiel, našiel u nej potechu a pomoc, až kým nenadišla tá osudná chvíľa a v zámku zavládla zloba. Mladý z pán sa po určitej dobe vrátil z dlhej vojny a na to mu príbuzný nahovorili klamstvá. Kým bol on na bojisku sa jeho pani s cudzími rytiermi zabávala a prehýrila s nimi celé noci. Darmo sa nevinná žena zaprisahávala, jej muž zostal chladný a celú vec nechal rozhodnúť súdu. Zloprajná rodina a falošní svedkovia primäli porotcov k neobvyklému rozsudku. Z podozrievania nevery tu prítomná mladá zámocká pani aj s dieťaťom, ktoré sa narodilo po manželovom odchode do vojny, je povinná skočiť z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Ak je nevinná, nič sa jej nestane, ak sa však prehrešila, tam skončí svoj hriešny život. V deň tejto zlomyseľnej skúšky sa osadenstvo zámku a celé zástupy Bojničanov zhromaždili pod Huňadyho vežou a očakávali, či si to súd a hlavne zámocký pán nerozmyslia. Nestalo sa tak. Mladá žena spolu s malým dieťatkom v náručí, vedomá si svojej neviny, odporúčajúc sa pánu Bohu skočila do hĺbky. Namiesto pádu, zámocká pani aj s dieťaťom, vzniesla sa hore, vysoko do nebies. Prekvapení sudcovia a zlomený zámocký pán už chceli odísť, keď sa čosi s rachotom zrútilo do priekopy. Keď sa prišli pozrieť na miesto, kde mala pôvodne skončiť nevinná zámocká pani, našli tam len roztrhané šaty a rozbité hlavy s vyplazenými jazykmi. Sú to hlavy klebetníkov a závistlivcov. Je to trest za ich smrteľné hriechy. Zarmútený zámocký pán, pohŕdajúc sám sebou, odišiel navždy do kláštora. Odvtedy popri Huňadyho veži počuť čudesné hlasy. To mátožia duše zlých príbuzných. Uvidia ich však len tí, ktorí sú bez hriechu.

Bojnická studňa bez vody

Záhadou je aj studňa Bojnického zámku, o ktorej sa hovorí, že v nej nikdy nebola žiadna voda. Na dne leží obrovský balvan, ktorý podľa povestí zatarasuje vchod do tajnej katakomby. Ťažko povedať, aká je pravda, pretože kameňom nikto ešte nepohol a nezistil, ako to s údajnými katakombami je. Ďalšou záhadou je aj Bojnický oltár. Je známe, že oltár patril k najcennejším pokladom čudáckeho grófa, čo dokazuje i zvláštny fakt, že ho vsadil do kaplnky presne na úrovni sarkofágu, akoby mal plniť akúsi dôležitú funkciu i v dobe, kedy bude jeho majiteľ na mieste svojho posledného odpočinku. Bojnický oltár, ktorý zakúpil tento veľký milovník umenia, patrí k najväčším unikátom a najcennejším predmetom zámockých zbierok.

Z dukátov kamene

Koncom 15. storočia daroval Kráľ Matej Bojnický hrad, svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Ján sídlil v Bojniciach aj so svojou ženou Blankou Sforzovou. Podľa povesti hrad a okolie prirástli k srdcu samotnému kráľovi. Krásne prostredie a kúpele, ktoré už vtedy mali široko - ďaleko dobrý chýr, často lákali kráľa na návštevu. V tom období bol správcom zámku kastelán Peter Póky. Bol to ľstivý a krutý muž, ktorý si zaumienil, že Bojnický hrad bude jeho. Zneužíval dôveru bezstarostného mladého páru, okrádal ich a poddaných zdieral stále väčšími a vyššími daňami. Často sa vyhováral, že to robí len a len v záujme svojho pána, kým nahonobené dukáty odkladal do vlastných mešcov a truhlíc. Jedného dňa prišiel do Bojníc, do chýrnych kúpeľov pod zámkom, na smrť chorý starec. Chcel sa vykúpať v liečivom prameni. Kastelán Póky si liečivý prameň privlastnil a nechal si za kúpanie v ňom draho platiť. Darmo ho starec prosil o zľutovanie, nemajúc čím zaplatiť. Tvrdé bolo správcovo srdce. Pocestný zastonal, zmeravel a ešte skôr než skonal, vyriekol strašné slová: "Tvoje čierne dukáty, správca, nech sa premenia na kameň a ty sám, zhyň rukou kata pred zrakmi tých, ktorých si ponižoval a zbedačil." I stalo sa. Kliatba sa splnila. Póky zdesený vybehol do najvyššej veže hradu, kde mal ukryté nahonobené dukáty. Keď otvoril truhlice, dukáty sa premenili na ploské kamienky. Vystrašený zreval a všetko z truhlíc vysypal von oknom do priekopy. Peter Póky za úklady proti svojmu pánovi bol odsúdený a na výstrahu rozštvrtený na námestí Sv. Juraja v Budíne roku pána 1496. Zostala po ňom len zlá spomienka a stará povesť.


Video - Bojnický zámok



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: sk.wikipedia.org, www.mysterycastle.blog.cz, archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Bojnický zámok




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA