hrad Sivý Kameň

zrúcanina hradu

Zvyšky zrúcaniny hradu na andezitovej homole nad obcou Podhradie, pri Lehote pod Vtáčnikom neďaleko Prievidze, v okrajovom pásme pohoria Vtáčnik, na styku s Ciglianskym predhorím Hornonitrianskej kotliny

Zrúcanina je voľne prístupná

Podhradie, Trenčiansky kraj
GPS: 48.686, 18.639

609 m n. m.

Prístup – hrad Sivý Kameň

Zvyšky hradu Sivý Kameň sa nachádzajú priamo v obci Podhradie, neďaleko Prievidze, pri obci Lehota pod Vtáčnikom. Prídeme až na koniec obce, kde je priamo pod hradom menšie parkovisko. Odtiaľ sa za pár minút serpentínami dostaneme celkom jednoducho až na vrch andezitového kopca, kde sa zvyšky hradu nachádzajú.

Čas: 00:05 h parkovisko

Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Kamenec - 6.6 km, Zemianske Kostoľany - 8.3 km, Bojnický zámok - 11.4 km, Chalmová - 11.8 km, Čereňany - 12.3 km, Diviacka Nová Ves - 12.9 km, Horná Ves - 13.9 km, Dlžín - 16.5 km, Veľké Uherce - 17.1 km, Hliník nad Hronom - 19.1 km

Architektúra

V súčasnosti môžeme vidieť len veľmi skromné zvyšky hradu, ktoré naznačujú aspoň jeho rozlohu. Najstaršia a pravdepodobne aj jeho jediná obytná časť pozostávala zo štvorbokej veže a paláca, ktoré boli ešte v 16.storočí upravované.

Obvodové múry hranolovej veže vnútorného hradu boli taktiež zdevastované a z tretej hlavnej brány sa zachovali len zvyšky muriva. Za zamyslenie stojí fakt, že už beztak zrúcaný hrad bol rozobratý miestnym obyvateľstvom na stavebný materiál, dôkazom čoho sú aj drobné stavby v dedine.

Pôdorys – hrad Sivý Kameň
Pôdorys – hrad Sivý Kameň

Legenda k pôdorysu: 1 - horný hrad, 2 - stredný hrad, 3 - podkovovitá bašta, 4 - dolný hrad, 5 - vežovitá vstupná brána, 6 - predbránie

Fotogaléria

Ak nie je uvedené inak, na fotografie sa vzťahujú autorské práva ©hrady-zamky.sk.
Akékoľvek kopírovanie alebo použitie je možné len s písomným súhlasom autora.

Historické fotografie

Fotografie návštevníkov

Máte vlastné zábery? Pomôžete nám udržať stránku aktuálnu.
Zadajte autora fotografií.
Zadajte rok fotografie alebo poznámku.
Najviac 5 fotografií vo formáte JPG alebo PNG. Každá môže mať najviac 10 MiB.
Vyberte fotografie podľa uvedených limitov.

Fotografie podliehajú schváleniu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História – hrad Sivý Kameň

Historické a iné názvy: Kaseleukeu, Keslymkw, Keselenkw, Kesseloko, Keselökö

Hrad Sivý Kameň bol postavený krátko pred rokom 1350 ako kráľovský hrad. Stavbu hradu si vyžiadali pomery, ktoré nastali po smrti Matúša Čáka (1321). Po rozpade oslianského a prievidzského domínia to vyvolali dôsledky čiastočného rozkladu kráľovských majetkov na Hornej Nitre. Keďže okrem Bojníc tu iný hrad nebol, vznikla potreba zriadiť nové administratívne centrum orientované v južnejšej oblasti. To bol dôvod vybudovať hrad Sivý Kameň. Názov dostal podľa sivej farby kameňa, z ktorého bol postavený (maďarsky kese – sivý, keselo – osobitný odtieň sivej farby). V niektorých listinných materiáloch z 18. storočia sa uvádza aj názov Orlí Kameň, ktorý vznikol pravdepodobne nesprávnym prekladom prípadne výmenou maďarského keselyu sup – orlí vták.

Z listiny z roku 1352 sa dozvedáme, že správou hradu bol poverený bán Gilet a jeho synovia, ktorí užívali titul „castellany de Bajmocz et Kesseloko“ a spravovali obidve hradné panstvá. Po Giletovcoch zveril kráľ Ľudovít I. starostlivosť o obidva hrady uhorskému palatínovi Ladislavovi Opolskému. Zápis z roku 1388 hovorí, že na základe rozkazu kráľa Žigmunda sa vlastníkom hradu Sivý Kameň stávajú Ladislav Kakaš a Ján Domonkoš. Ale už v roku 1395 ho daroval spolu s Bojnicami palatínovi Leustachovi z Jelšavy. Po jeho smrti zdedili Bojnice a Sivý Kameň jeho synovia Juraj a Peter. Keď však z roku 1430 zomrel Juraj bez potomkov, pripadli hrady naspäť korune. V roku 1431 kráľ daroval hrad Sivý Kameň Gregorovi Majthényimu a jeho dedičom. Od toho času zostal hrad i panstvo v trvalej držbe rodiny Majthényiovcov. Patrili k nemu aj poddanské dediny Podhradie, Sebedražie, Nováky, Horná Ves, Veľká Lehota, Malá Lehota, Bystričany a Čereňany.

Kráľ Žigmund v snahe o urýchlenie hosposárskeho rozvoja krajiny udeľoval rôzne výsady mestám i šľachte, aby sa lepšie starali o svoje i kráľovské majetky. Podnietil tým aj väčší záujem o doosídľovanie dedín. Z listín z rokov 1458 a 1474 vydaných Gregorom a Žigmundom Majthényim sa dozvedáme, že potvrdzujú staré šoltýske výsady udelené kráľom Žigmundom. Majthényiovci mali záujem na tom, aby dediny ich panstva prosperovali. Čiastočne preto oslobodzovali novousadlíkov od daní a niektorých služieb. Horná Nitra musela zo začiatku 16. storočia čeliť častému tureckému plieneniu.

Požiar v roku 1524 značne poškodil hrad, čo spôsobilo finančne slabým Majthényiovcom nemalé problémy. Bol to zároveň jeden z dôvodov, že sa členovia zemepánskej rodiny začali usadzovať v Novákoch a budovať si nové šľachtické sídlo. Začiatkom 40. rokov 16. storočia sivokamenské panstvo prepadli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanický pod zámienkou, že obhajujú nároky Jána Zápoľského na uhorský trón. Dobyť hrad sa im však nepodarilo, a tak vydrancovali a vypálili poddanské dediny v okolí. Keďže strategický i obranný význam hradu v tomto období klesal, stávali sa Nováky postupne administratívnym centrom panstva. Koniec 16. a začiatok 17.storočia sa niesol v znamení biedy a ťažkostí spôsobených turecko-tatárskymi nájazdami a vyčíňaním rôznych zbojníckých bánd. Majthényiovci stojaci verne pri cisárovi si to odnášali v plnej miere. V r.1626 povstalci Gabriela Bethlena napadli hrad aj ostatné majetky Majthényiovcov a dôkladne ich vyplienili. Štyroch Majthényiovcov odviedli do svojho tábora. Tento nápor už hrad nevydržal. Prvé desaťročie 18.storočia prinieslo hradu ďalšie útrapy v podobe Rákocziho vojenských akcí, počas ktorých boli vyplienené aj zvyšky hradu. Tak sa z niekdajšieho hrdého centra panstva stávala postupne ruina, ktorá slúžila už iba ako väzenie pre previnilcov, prípadne ako sklad materiálov. Hrad, ktorý bol pre Majthényiovcov už iba príťažou, postupne pustol. Väčšiu časť rozvalín v pomerne krátkom čase rozobrali obyvatelia Podhradia a blízkych dedín na stavebné účely.

Podporte hrady-zamky.sk Ak vám tieto informácie pomohli, môžete podporiť ďalší výskum, návštevy lokalít a spracovanie obsahu.
Všetky texty sú chránené autorským právom ©hrady-zamky.sk.
Akékoľvek kopírovanie alebo použitie je možné len s písomným súhlasom autora.

Povesti a legendy

Povráva sa...


Za vpádu Bethlenových povstalcov na sivokamenské panstvo v r.1626 štyroch členov Majthényiovskej rodiny poviazaných odvliekli do zajatia. Zatým na hrad vtrhli Prievidžania, ktorí pri lúpení spôsobili vraj väčšie škody ako samotné vojsko.

Povesť o krásnej Júlii a jej milom Blažejovi


Mladý Blažej bojoval proti Turkom a zachránil život kráľovi Žigmundovi, čo mu prinieslo veľkú slávu a kráľovú priazeň. Kráľ svojho mladého záchrancu priviedol na hrad a predstavil svojej manželke Barbore. Keď zazrela urasteného mládenca, zahorela k nemu hriešnou láskou. Blažej však túžil len po svojej Júlii. Kráľovná ho na hrade uväznila. Bola to krutá žena, ktorá vždy dosiahla to, čo si zaumienila. Úbohá Júlia darmo čakala na svojho milého. Miesto neho prišiel list plný horkosti a žiaľu. Zronená Júlia vstúpila do kláštora a Blažej žil na hrade ako pustovník. V ďalšj bitke proti Turkom bol Blažej v prvých radoch a premohol mnoho nepriateľov. Avšak na bojisku našiel aj svoj hrob.

Povesť o Jančekovi


Janček bol veliteľom vyslúžilcov a dezertérov, čo rabovali kraj. Ako skúsený vojak si so svojou skupinou trúfol aj na Sivý Kameň. Osadenstvo hrad ubránilo a zajali zopár útočníkov. Hradný pán ich prikázal popraviť, no jeho dcéru – krásnu Ulišu – tesne pred vykonaním rozsudku zaujal jeden z odsúdencov. Žiadala milosť pre Jančeka. Spoznala v ňom totiž chlapca, ktorý jej v detstve zachránil život pred tureckými vojakmi. Hradný pán mu napokon milosť udelil. Mladí milenci prežili vášnivú noc, no ráno už bol Janček preč. Uliša skočila na rýchleho tátoša a cválala za svojím milým. Videla ho na vysokej skale. Keď ju utečenec zbadal, z obavy, aby nespadla zo skaly, rozhodol sa ísť jej naproti. Pritom zabudol, že sám je nad priepasťou, a zrútil sa. Uliša mu ostala verná až do smrti. Nikdy sa nevydala a skalu nazvala Jančekovou.

Komentáre – hrad Sivý Kameň

Momentálne žiadne príspevky.

Navštívili ste hrad Sivý Kameň?

Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.

Zadajte vaše meno.
Napíšte komentár.

UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu.