hrad Sivý Kameň

Zvyšky zrúcaniny hradu na andezitovej homole nad obcou Podhradie, pri Lehote pod Vtáčnikom neďaleko Prievidze, v okrajovom pásme pohoria Vtáčnik, na styku s Ciglianskym predhorím Hornonitrianskej kotliny.





Navštívil som hrad Sivý Kameň (13 tu boli)
hore

Historické názvy

Kaseleukeu, Keslymkw, Keselenkw, Kesseloko, Keselökö



Poloha

Podhradie, Trenčiansky kraj


GPS: N48° 41' 09.49",  E18° 38' 21.08"


Nadmorská výška: 609 m



Prístup a okolie

Zvyšky hradu Sivý Kameň sa nachádzajú priamo v obci Podhradie, ktorá sa nachádza neďaleko Prievidze, pri obci Lehota pod Vtáčnikom. Približne v strede obce sa nachádza menšie námestie, kde je autobusová zastávka, aj obchod s potravinami. Tu niekde odporúčam odstaviť auto. Odtiaľto je hradný kopec so zrúcaninou pekne viditeľný. Od autobusovej zastávky sa úzkou uličkou krátkym stúpaním dostaneme k poľnej ceste, kde nás na smer cesty upozorní tabuľa s nápisom Sivý Kameň. Tu sa za pár minút serpentínami dostaneme celkom jednoducho až na vrch andezitového kopca, kde sa zvyšky hradu nachádzajú. Celý výstup netrvá viac ako 15 minút.

Okolité hrady: Bojnický zámok - 11.4 km, Revište - 19.3 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

V súčasnosti už z hradu nezostalo takmer nič. Môžeme vidieť len veľmi skromné zvyšky hradu, ktoré naznačujú aspoň jeho rozlohu. Najstaršia a pravdepodobne aj jeho jediná obytná časť pozostávala zo štvorbokej veže a paláca, ktoré boli ešte v 16.storočí upravované. Obvodové múry hranolovej veže vnútorného hradu boli taktiež zdevastované a z tretej hlavnej brány sa zachovali len zvyšky muriva. Za zamyslenie stojí fakt, že už beztak zrúcaný hrad bol rozobratý miestnym obyvateľstvom na stavebný materiál, dôkazom čoho sú aj drobné stavby v dedine.


Pôdorys - hrad Sivý Kameň


hrad Sivý Kameň - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - horný hrad, 2 - stredný hrad, 3 - podkovovitá bašta, 4 - dolný hrad, 5 - vežovitá vstupná brána, 6 - predbránie



Fotogaléria


Historické fotografie

hrad Sivý Kameň-1844
hrad Sivý Kameň-história
hrad Sivý Kameň-história
hrad Sivý Kameň-kresba hradu


Fotografie z r. 2006

hrad Sivý Kameň-Pohľad na zvyšky hradu
hrad Sivý Kameň-Pohľad na zvyšky hradu
hrad Sivý Kameň-Pohľad na zvyšky hradu
hrad Sivý Kameň-Pohľad na zvyšky hradu
hrad Sivý Kameň-Pohľad na zvyšky hradu
hrad Sivý Kameň-Pohľad na zvyšky hradu


Fotografie návštevníkov

hrad Sivý Kameň-s pozdravom od priateľov 2014 - Poslal: Luba Bugošová
hrad Sivý Kameň-foto 2014 - Poslal: Luba Bugošová



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Sivý Kameň


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Hrad Sivý Kameň bol postavený krátko pred rokom 1350 ako kráľovský hrad. Stavbu hradu si vyžiadali pomery, ktoré nastali po smrti Matúša Čáka (1321). Po rozpade oslianského a prievidzského domínia to vyvolali dôsledky čiastočného rozkladu kráľovských majetkov na Hornej Nitre. Keďže okrem Bojníc tu iný hrad nebol, vznikla potreba zriadiť nové administratívne centrum orientované v južnejšej oblasti. To bol dôvod vybudovať hrad Sivý Kameň. Názov dostal podľa sivej farby kameňa, z ktorého bol postavený (maďarsky kese – sivý, keselo – osobitný odtieň sivej farby). V niektorých listinných materiáloch z 18. storočia sa uvádza aj názov Orlí Kameň, ktorý vznikol pravdepodobne nesprávnym prekladom prípadne výmenou maďarského keselyu sup – orlí vták.

Z listiny z roku 1352 sa dozvedáme, že správou hradu bol poverený bán Gilet a jeho synovia, ktorí užívali titul „castellany de Bajmocz et Kesseloko“ a spravovali obidve hradné panstvá. Po Giletovcoch zveril kráľ Ľudovít I. starostlivosť o obidva hrady uhorskému palatínovi Ladislavovi Opolskému. Zápis z roku 1388 hovorí, že na základe rozkazu kráľa Žigmunda sa vlastníkom hradu Sivý Kameň stávajú Ladislav Kakaš a Ján Domonkoš. Ale už v roku 1395 ho daroval spolu s Bojnicami palatínovi Leustachovi z Jelšavy. Po jeho smrti zdedili Bojnice a Sivý Kameň jeho synovia Juraj a Peter. Keď však z roku 1430 zomrel Juraj bez potomkov, pripadli hrady naspäť korune. V roku 1431 kráľ daroval hrad Sivý Kameň Gregorovi Majthényimu a jeho dedičom. Od toho času zostal hrad i panstvo v trvalej držbe rodiny Majthényiovcov. Patrili k nemu aj poddanské dediny Podhradie, Sebedražie, Nováky, Horná Ves, Veľká Lehota, Malá Lehota, Bystričany a Čereňany.

Kráľ Žigmund v snahe o urýchlenie hosposárskeho rozvoja krajiny udeľoval rôzne výsady mestám i šľachte, aby sa lepšie starali o svoje i kráľovské majetky. Podnietil tým aj väčší záujem o doosídľovanie dedín. Z listín z rokov 1458 a 1474 vydaných Gregorom a Žigmundom Majthényim sa dozvedáme, že potvrdzujú staré šoltýske výsady udelené kráľom Žigmundom. Majthényiovci mali záujem na tom, aby dediny ich panstva prosperovali. Čiastočne preto oslobodzovali novousadlíkov od daní a niektorých služieb. Horná Nitra musela zo začiatku 16. storočia čeliť častému tureckému plieneniu.

Požiar v roku 1524 značne poškodil hrad, čo spôsobilo finančne slabým Majthényiovcom nemalé problémy. Bol to zároveň jeden z dôvodov, že sa členovia zemepánskej rodiny začali usadzovať v Novákoch a budovať si nové šľachtické sídlo. Začiatkom 40. rokov 16. storočia sivokamenské panstvo prepadli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanický pod zámienkou, že obhajujú nároky Jána Zápoľského na uhorský trón. Dobyť hrad sa im však nepodarilo, a tak vydrancovali a vypálili poddanské dediny v okolí. Keďže strategický i obranný význam hradu v tomto období klesal, stávali sa Nováky postupne administratívnym centrom panstva. Koniec 16. a začiatok 17.storočia sa niesol v znamení biedy a ťažkostí spôsobených turecko-tatárskymi nájazdami a vyčíňaním rôznych zbojníckých bánd. Majthényiovci stojaci verne pri cisárovi si to odnášali v plnej miere. V r.1626 povstalci Gabriela Bethlena napadli hrad aj ostatné majetky Majthényiovcov a dôkladne ich vyplienili. Štyroch Majthényiovcov odviedli do svojho tábora. Tento nápor už hrad nevydržal. Prvé desaťročie 18.storočia prinieslo hradu ďalšie útrapy v podobe Rákocziho vojenských akcí, počas ktorých boli vyplienené aj zvyšky hradu. Tak sa z niekdajšieho hrdého centra panstva stávala postupne ruina, ktorá slúžila už iba ako väzenie pre previnilcov, prípadne ako sklad materiálov. Hrad, ktorý bol pre Majthényiovcov už iba príťažou, postupne pustol. Väčšiu časť rozvalín v pomerne krátkom čase rozobrali obyvatelia Podhradia a blízkych dedín na stavebné účely.


Povesti a legendy

Povráva sa...

Za vpádu Bethlenových povstalcov na sivokamenské panstvo v r.1626 štyroch členov Majthényiovskej rodiny poviazaných odvliekli do zajatia. Zatým na hrad vtrhli Prievidžania, ktorí pri lúpení spôsobili vraj väčšie škody ako samotné vojsko.

Povesť o krásnej Júlii a jej milom Blažejovi

Mladý Blažej bojoval proti Turkom a zachránil život kráľovi Žigmundovi, čo mu prinieslo veľkú slávu a kráľovú priazeň. Kráľ svojho mladého záchrancu priviedol na hrad a predstavil svojej manželke Barbore. Keď zazrela urasteného mládenca, zahorela k nemu hriešnou láskou. Blažej však túžil len po svojej Júlii. Kráľovná ho na hrade uväznila. Bola to krutá žena, ktorá vždy dosiahla to, čo si zaumienila. Úbohá Júlia darmo čakala na svojho milého. Miesto neho prišiel list plný horkosti a žiaľu. Zronená Júlia vstúpila do kláštora a Blažej žil na hrade ako pustovník. V ďalšj bitke proti Turkom bol Blažej v prvých radoch a premohol mnoho nepriateľov. Avšak na bojisku našiel aj svoj hrob.


Video - hrad Sivý Kameň



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: sk.wikipedia.org, hu.wikipedia.org, www.leustach.sk, www.podhradie.eu, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Zrúcanina je verejnosti voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Sivý Kameň




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA