zrúcanina hradu
Zvyšky zrúcaniny hradu na andezitovej homole nad obcou Podhradie, pri Lehote pod Vtáčnikom neďaleko Prievidze, v okrajovom pásme pohoria Vtáčnik, na styku s Ciglianskym predhorím Hornonitrianskej kotliny
Podhradie, Trenčiansky kraj
GPS: 48.686,
18.639
609 m n. m.
Zvyšky hradu Sivý Kameň sa nachádzajú priamo v obci Podhradie, neďaleko Prievidze, pri obci Lehota pod Vtáčnikom. Prídeme až na koniec obce, kde je priamo pod hradom menšie parkovisko. Odtiaľ sa za pár minút serpentínami dostaneme celkom jednoducho až na vrch andezitového kopca, kde sa zvyšky hradu nachádzajú.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Kamenec - 6.6 km, Zemianske Kostoľany - 8.3 km, Bojnický zámok - 11.4 km, Chalmová - 11.8 km, Čereňany - 12.3 km, Diviacka Nová Ves - 12.9 km, Horná Ves - 13.9 km, Dlžín - 16.5 km, Veľké Uherce - 17.1 km, Hliník nad Hronom - 19.1 km
Obvodové múry hranolovej veže vnútorného hradu boli taktiež zdevastované a z tretej hlavnej brány sa zachovali len zvyšky muriva. Za zamyslenie stojí fakt, že už beztak zrúcaný hrad bol rozobratý miestnym obyvateľstvom na stavebný materiál, dôkazom čoho sú aj drobné stavby v dedine.
Historické a iné názvy: Kaseleukeu, Keslymkw, Keselenkw, Kesseloko, Keselökö
Hrad Sivý Kameň bol postavený krátko pred rokom 1350 ako kráľovský hrad. Stavbu hradu si vyžiadali pomery, ktoré nastali po smrti Matúša Čáka (1321). Po rozpade oslianského a prievidzského domínia to vyvolali dôsledky čiastočného rozkladu kráľovských majetkov na Hornej Nitre. Keďže okrem Bojníc tu iný hrad nebol, vznikla potreba zriadiť nové administratívne centrum orientované v južnejšej oblasti. To bol dôvod vybudovať hrad Sivý Kameň. Názov dostal podľa sivej farby kameňa, z ktorého bol postavený (maďarsky kese – sivý, keselo – osobitný odtieň sivej farby). V niektorých listinných materiáloch z 18. storočia sa uvádza aj názov Orlí Kameň, ktorý vznikol pravdepodobne nesprávnym prekladom prípadne výmenou maďarského keselyu sup – orlí vták.
Z listiny z roku 1352 sa dozvedáme, že správou hradu bol poverený bán Gilet a jeho synovia, ktorí užívali titul „castellany de Bajmocz et Kesseloko“ a spravovali obidve hradné panstvá. Po Giletovcoch zveril kráľ Ľudovít I. starostlivosť o obidva hrady uhorskému palatínovi Ladislavovi Opolskému. Zápis z roku 1388 hovorí, že na základe rozkazu kráľa Žigmunda sa vlastníkom hradu Sivý Kameň stávajú Ladislav Kakaš a Ján Domonkoš. Ale už v roku 1395 ho daroval spolu s Bojnicami palatínovi Leustachovi z Jelšavy. Po jeho smrti zdedili Bojnice a Sivý Kameň jeho synovia Juraj a Peter. Keď však z roku 1430 zomrel Juraj bez potomkov, pripadli hrady naspäť korune. V roku 1431 kráľ daroval hrad Sivý Kameň Gregorovi Majthényimu a jeho dedičom. Od toho času zostal hrad i panstvo v trvalej držbe rodiny Majthényiovcov. Patrili k nemu aj poddanské dediny Podhradie, Sebedražie, Nováky, Horná Ves, Veľká Lehota, Malá Lehota, Bystričany a Čereňany.
Kráľ Žigmund v snahe o urýchlenie hosposárskeho rozvoja krajiny udeľoval rôzne výsady mestám i šľachte, aby sa lepšie starali o svoje i kráľovské majetky. Podnietil tým aj väčší záujem o doosídľovanie dedín. Z listín z rokov 1458 a 1474 vydaných Gregorom a Žigmundom Majthényim sa dozvedáme, že potvrdzujú staré šoltýske výsady udelené kráľom Žigmundom. Majthényiovci mali záujem na tom, aby dediny ich panstva prosperovali. Čiastočne preto oslobodzovali novousadlíkov od daní a niektorých služieb. Horná Nitra musela zo začiatku 16. storočia čeliť častému tureckému plieneniu.
Požiar v roku 1524 značne poškodil hrad, čo spôsobilo finančne slabým Majthényiovcom nemalé problémy. Bol to zároveň jeden z dôvodov, že sa členovia zemepánskej rodiny začali usadzovať v Novákoch a budovať si nové šľachtické sídlo. Začiatkom 40. rokov 16. storočia sivokamenské panstvo prepadli lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanický pod zámienkou, že obhajujú nároky Jána Zápoľského na uhorský trón. Dobyť hrad sa im však nepodarilo, a tak vydrancovali a vypálili poddanské dediny v okolí. Keďže strategický i obranný význam hradu v tomto období klesal, stávali sa Nováky postupne administratívnym centrom panstva. Koniec 16. a začiatok 17.storočia sa niesol v znamení biedy a ťažkostí spôsobených turecko-tatárskymi nájazdami a vyčíňaním rôznych zbojníckých bánd. Majthényiovci stojaci verne pri cisárovi si to odnášali v plnej miere. V r.1626 povstalci Gabriela Bethlena napadli hrad aj ostatné majetky Majthényiovcov a dôkladne ich vyplienili. Štyroch Majthényiovcov odviedli do svojho tábora. Tento nápor už hrad nevydržal. Prvé desaťročie 18.storočia prinieslo hradu ďalšie útrapy v podobe Rákocziho vojenských akcí, počas ktorých boli vyplienené aj zvyšky hradu. Tak sa z niekdajšieho hrdého centra panstva stávala postupne ruina, ktorá slúžila už iba ako väzenie pre previnilcov, prípadne ako sklad materiálov. Hrad, ktorý bol pre Majthényiovcov už iba príťažou, postupne pustol. Väčšiu časť rozvalín v pomerne krátkom čase rozobrali obyvatelia Podhradia a blízkych dedín na stavebné účely.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.