hrádok Dlžín

Nepatrné zvyšky múrov zaniknutého hrádku na návrší nad obcou Dlžín v okrajovej polohe Rudnianskej kotliny, na styku so Strážovskými vrchmi.

560 m

Počasie Dlžín

hore

Dlžín, Trenčiansky kraj

N48° 48' 48.51",  E18° 31' 26.14"


Dolsyn, Dlžen, Dlzsin, Delzsény

Prístup - hrádok Dlžín

V smere od Bojníc na Dlžín, zhruba v polovici cesty medzi Šútovcami a Dlžínom, je ostrá zákruta, kde sa zároveň nachádza aj odbočka na salaš. Je tu rampa, odporúčame auto nechať pred ňou, tak, aby sme neblokovali cestu k objektu. Odtiaľ sa vyberieme peši po lesnej ceste k salašu. Cestu si môžeme skrátiť od budovy miernym stúpaním cez kopec priamo k hrádku, alebo kopec menším oblúkom zľava obídeme a stúpame už vyšľapaným chodníkom.

Stúpanie, hoci dá trochu zabrať, je mierne a relatívne krátke. Od rampy až k hrádku trvá výstup zhruba do 20 minút, výškový profil +119m/0m. Alternatívou je o čosi dlhší prístup z obce Dlžín, kde sa z autobusovej zastávky dostaneme do obce a prvou odbočkou vpravo sa cestou popri domoch a ďalším stúpaním dostaneme na vyvýšeninu s hrádkom.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Bojnický zámok - 5.4 km, Diviacka Nová Ves - 7.7 km, Uhrovec - 11.7 km, Zemianske Kostoľany - 14.1 km, Sivý Kameň - 16.5 km, Chalmová - 16.7 km, Čereňany - 19.3 km

Interiér a exteriér

Hrádok bol kedysi obklopený kamennými hradbami a mal približne elipsovitý pôdorys. Pozostatky týchto hradieb sú čiastočne viditeľné i v súčasnosti. Zo severnej strany hrádok obopína mohutná šijová priekopa a zo západu a juhu vonkajší val. Prirodzenú ochranu z východu poskytovala zas priekopa ústiaca do strmého svahu so skalnými zrázmi.

Z hrádku sa zachovali len minimálne nadzemné zvyšky obvodových hradieb, no z vnútornej zástavby sa nezachovalo nič. Podľa J. Nešpora sa predpokladá, že hrádok mal excentricky situovanú vežu, ktorá sa nad východnou strminou opierala o malú skalnú vyvýšeninu. Menšia plošina na severe za priekopou mohla slúžiť ako hospodárske predhradie.



hrádok Dlžín - pôdorys

Pôdorys - hrádok Dlžín


Legenda k pôdorysu:
Zdroj: NEŠPOR J., Za tajomstvami zrúcanín II. Zrúcaniny Stredného Slovenska

Fotogaléria

2021

  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt
  • hrádok Dlžín-Pohľad na objekt

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie


K tomuto objektu nie sú dostupné historické fotografie. Viete o nejakej? Napíšte nám

Pošlite nám vaše fotografie - hrádok Dlžín

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

O hrádku pri Dlžíne sa nezachovali žiadne písomné záznamy. Zrejme se jednalo o strážny hrádok, ktorý strážil cestu do Bojníc. Pravdepodobne vznikol na mieste staršieho poveľkomoravského opevnenia, ktorého pozostatkom môže byť val. Historici na základe prieskumov a nálezov datujú život na hrádku do 12. až 13. storočia, pričom hornou hranicou by mohlo byť 13. storočie, keď sa už v Uhorsku všetky dôležité právne náležitosti zaznamenávali písomne. Niekedy v tomto období hrádok prestal plniť svoju funkciu a spustol.

Už v roku 1210 podľa dokumentov žil v Rudnianskej kotline Blažej z Diviak (Blasii de Diweg), predok rodu Diviackovcov. Jeho vnuci Akur a Folkmar sa stali významnými vlastníkmi pozemkov, ktoré oddeľovala riečka Nitrica. Pozemky na pravom brehu pripadli Akurovej vetve a pozemky na ľavom brehu (vrátane Dlžína) patrili Folkmarovej vetve. Po rozdelení majetkov sa mocenským sídlom Folkmarových dedičov na tomto území zrejme stal starý rodový hrádok nad Dlžínom. V roku 1275 došlo opäť k deľbe majetkov, tentoraz si majetky podelili Folkmarovi synovia Kozma a Bán. Kostol v Kostolnej Vsi a hrádok však naďalej slúžili obom bratom.

V roku 1295 sa majetky Diviackovcov dostali do bezprostredného susedstva Matúša Čáka, ktorý získal hrad Uhrovec s celým panstvom. Bánovi synovia Barlev a Jaroslav, ale i Štefan, syn Štefana z Akurovej vetvy rodu sa koncom roku 1298 dostali na Trenčianskom hrade do ostrého sporu. Štefan obvinil svojich bratrancov z nevery voči pánovi. Matúš Čák nariadil, aby škriepku rozhodli súbojom na jeho dvore, no Barlev s Jaroslavom s tým nesúhlasili a z hradu ušli.

Matúšovmu hnevu sa však nevyhli, o čom svedčí aj sťažnosť oboch bratov. Matúš Čák ich vyhnal z majetkov a nakoniec spustošil bližšie nepomenovaný hrad. S veľkou pravdepodobnosťou sa jednalo práve o hrádok nad Dlžínom. Niektorí historici sa ale domnievajú, že týmto hradom bol Vyšehrad na hranici hornej Nitry a Turca, avšak v listine Nitrianskej kapituly z roku 1302, ktorá sa týka sťažnosti Barleva a Jaroslava na Matúša Čáka, sa vyslovene hovorí o kamennom hrade (castrum ipsorum lapideum). Z archeologického výskumu je však známe, že Vyšehrad bol tzv. drevozemným hradom, pričom na hrádku pri Dlžíne kamenné konštrukcie očividne existovali.

V roku 1332 si dedičia Kozmu a potomkovia jeho synovcov Barleva a Jaroslava majetok rozdelili nanovo. Pri opise chotára dediny Dolná Banka (dnešná súčasť dediny Banka) sa vtedy západne od Šútoviec spomína cesta prichádzajúca spod hradu (via, quae veniet de sub castro). Táto pasáž bez pomenovania hradu sa obvykle interpretuje ako cesta prichádzajúca od Bojníc. Lenže v roku 1332 už medzi hraničným medzníkom a Bojnicami ležala dedina Šútovce. Od nej je hrádok pri Dlžíne vzdialený vzdušnou čiarou len 1,5 km smerom na severozápad. To možno znamená, že formuláciu cesta prichádzajúca spod hradu, treba chápať vo vzťahu k tejto lokalite. Hrádok, jediný v okolí, bol majetkom Diviackovcov a preto ho nebolo potrebné bližšie pomenovávať.

Ak pripustíme, že obeťou trestnej výpravy Matúša Čáka proti kamennému hradu Barleva a Jaroslava na konci 13. storočia bol ten istý hrádok, údaj z roku 1332 môže byť už len živou spomienkou na zanikajúcu fortifikáciu. Všetko sú to však hypotézy, ktoré by mohol potvrdiť či vyvrátiť rozsiahlejší archeologický výskum.


Povesti a legendy

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti. Viete o nejakej? Napíšte nám

Užitočné informácie

Lokalita je voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: NEŠPOR J., Za tajomstvami zrúcanín II. Zrúcaniny Stredného Slovenska. Bratislava : Gu100 2006, časopis Krásy Slovenska č. 1-2/2005 WEB: www.hrady.cz, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrádok Dlžín


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu