zvyšky múrov hradu
Pôvodne hradisko, neskôr stredoveký hrádok nad horolezeckými skalami v oblasti Hrádok, na úpätí pohoria Vtáčnik, blízko Prievidze
Kamenec pod Vtáčnikom, Trenčiansky kraj
GPS: 48.639,
18.583
680 m n. m.
Trasa 1:
V obci Kamenec pod Vtáčnikom pokračujeme až na jej koniec, kde sa napojíme na cestu Na Papiereň, ktorá nás vyvedie z obce. Ideme stále rovno až k poslednej križovatke. Tu môžeme odbočiť doľava, pokračovať priamo a pri rázcestí pred kameňolomom odbočiť doprava k parkovisku. Druhou možnosťou je pokračovať od križovatky rovno po úzkej asfaltke. Po približne 1,5 km sa cesta rozdeľuje – vydáme sa doľava a asi po 1 km dorazíme k parkovisku blízko chaty Hrádok, kde zaparkujeme. Len pár metrov od parkoviska vstúpime do lesa a napojíme sa na Náučný chodník Vtáčnik. Treba však počítať s pomerne náročným, sústavným stúpaním, neskôr aj po kamenistej trase.
Po zhruba 700 metroch dorazíme k prvému rázcestiu. Menej zdatným turistom odporúčame pokračovať priamo, pretože cesta vpravo vedie cez rebríky a skalné úseky. Po ďalšom asi 800-metrovom stúpaní prídeme k druhému rázcestiu, kde je aj smerovník k lezeckým skalám. Hoci liezť po skalách nebudeme, odbočíme doprava. Trasa nás chvíľu poteší miernym klesaním, potom sa stáča oblúkom doprava a privedie nás priamo nad horolezecké steny. Na tomto úseku treba zvýšiť opatrnosť pri okraji priepasti, no odmenou sú nádherné výhľady. Následne sa odkloníme od zrázu hlbšie do lesa a vyšľapanou cestičkou popri lokalite pôvodného hradiska vystúpime oblúkom až na najvyšší bod, kde sa v poraste zachovali zvyšky stredovekej veže hrádku.
Trasa 2: Alternatívou pre zdatnejších turistov je náročnejšia trasa s rovnakým začiatkom od parkoviska ako v trase č.1. Z parkoviska vstúpime do lesa a nadviažeme na Náučný chodník Vtáčnik. Po zhruba 700 m prídeme k prvému rázcestiu, kde sa v tomto prípade vydáme vpravo. Pokračujeme stále rovno až po rázcestie, kde pokračujeme vľavo k horolezeckým skalám. Tu je potrebné zdolať aj lezenie po rebríku, a až sa dostaneme priamo nad lezecké skaly, pokračujeme k zvyškom hrádku podobne ako v trase č.1.
Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Sivý Kameň - 6.6 km, Zemianske Kostoľany - 6.7 km, Čereňany - 7.2 km, Horná Ves - 7.6 km, Chalmová - 8 km, Veľké Uherce - 11.3 km, Diviacka Nová Ves - 13.9 km, Šimonovany - 14.1 km, Michalov hrad - 15.4 km, Bojnický zámok - 15.7 km
Pôvodné hradisko na andezitovom brale nad lezeckými skalami v polohe Hrádok pravdepodobne postavili okolo 1. tisícročia pred Kristom Lužičania. Mohlo ísť o útočisko a skrýšu pred nepriateľmi. Zo západu a juhu je lokalita brala i hradiska neprístupná a zvyšnú časť hradiska obklopuje vonkajší a vnútorný val. V pásme vonkajšieho valu sa nachádzali vstupné brány do opevnenia v ich JV a SZ časti. Hradisko neskôr prebudoval ľud púchovskej kultúry pod vplyvom Keltsko-dáckych kmeňov, ktorí ťažili a spracovávali železnú rudu. Zhruba 300 m severne od polohy Hrádok sa nachádza súbor skál, kde bola objavená jaskyňa s portálom asi 6 x 3m vo výške 10 m nad zemou. Predpokladá sa, že ide o zásobník rudy, ktorý využívali obyvatelia hradiska, neskôr osídleného aj v stredoveku. V 9. storočí hradisko osídlili Slovania a počas Veľkomoravskej ríše bolo hradisko prebudované.
Na mieste pôvodného hradiska bol pravdepodobne v 13.-14.storočí postavený hrádok s vežou. Výskum odkryl kamenné základy z obdobia stredoveku v strednej časti opevnenej plochy hradiska. Jednalo sa pravdepodobne o obytnú i strážnu vežu (donjon) štvorcového pôdorysu s rozmermi 9,5 x 9,8 m. Zvyšky veže sú viditeľné i v súčasnosti, hoci zarastajú vegetáciou.
Historické a iné názvy: Kamenecz, Kemenech, Kamencz, Kemenec
Oblasť dnešného Kamenca bola dokázateľne osídlená už v období lužickej kultúry. Už okolo 1. tisícročia pred n.l. si na hornej plošine andezitového brala (dnešná poloha Hrádok), Lužičania postavili hradisko. Pravdepodobne slúžilo ako útočisko pred nepriateľom. V ďalšom období tu sídlil ľud Púchovskej kultúry. Hradisko si prispôsobili a ovplyvnení Keltsko-dáckimi kmeňmi začali ťažiť a spracúvať železnú rudu.
V 9. storočí hradisko osídlili Slovania a neskôr po roku 874 bolo hradisko počas Veľkomoravskej ríše prebudované a opevnené.
Súčasnú obec Kamenec pod Vtáčnikom kedysi tvorili Horný a Dolný Kamenec. No ešte predtým, v minulosti, bolo toto územie zvané ako severoponitrianska zem Kostoľany, tvorené chotármi osád zvaných Horné a Dolné Kostoľany. Z Horných Kostolian neskôr vznikla obec Kamenec.
V 13. storočí túto severoponitriansku oblasť pridelil niektorému zo svojich šľachticov kráľ Belo IV. za zásluhy v bojoch počas vpádu Mongolov do Uhorska. Zrejme on dal kvôli tomuto nebezpečenstvu na mieste pôvodného hradiska postaviť menší hrad s kamennou vežou. Veža mala pravdepodobne obytnú aj strážnu funkciu.
Zisťovací výskum sa na lokalite uskutočnil v roku 1962 pod vedením Jozefa Brablíka z Vlastivedného múzea v Bojniciach. V jeho okolí sa našlo množstvo keramického materiálu z obdobia keltsko-dácko-púchovského osídlenia, ako aj zo staršieho halštatského obdobia. Hradisko obklopujú pásy vonkajšieho a vnútorného valu. Sondážny výskum v severozápadnej a juhovýchodnej časti vonkajšieho valu odkryl vstupné brány kliešťovitého typu.
Výskum zároveň odkryl aj základy vyššie spomínanej veže so štvorcovým pôdorysom s rozmermi 9,5 × 9,8 m z včasného stredoveku. Jej zvyšky sú badateľné i v súčasnosti, hoci už zarastené vegetáciou.
V roku 1997 objavili M. Remiášová a K. Keratová približne 300 m severne od hrádku jaskyňu a skúmali jej horninové prostredie, ktoré mohlo byť v minulosti jedným zo zdrojov ťažby železnej rudy.
Nie sú dostupné žiadne povesti.
Momentálne žiadne príspevky.
Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo tipy pre ďalších návštevníkov.