Nová Baňa - Radnica

Nová Baňa patrila v minulosti medzi významné banské mestá. Prudký rozmach ťažby drahých kovov mu už v 14. storočí zabezpečil výsady bankých miest, no mesto disponovalo i vlastnými privilégiami.

Niekedy po roku 1353 bola na území mesta postavená stredoveká pevnosť. Pôvodne išlo pravdepodobne o kráľovský dom (domus regiae), ktorý plnil administratívnu aj obrannú funkciu. Podobné kráľovské domy sa podľa nariadenia Karola Róberta z roku 1335 mali stavať vo všetkých banských mestách. V nich potom ťažiari odovzdávali drahé kovy.

Samotný objekt obkolesovali hradby a vodná priekopa. Po roku 1440 mesto obsadili vojská Jána Jiskru a v roku 1442 ho vypálili vojská Vladislava Jágelovského.

Mesto i jeho hospodárstvo sužovali aj boje medzi stúpencami poľského kráľa Kazimíra a vojskom Mateja Korvína, spory s Dócziovcami či morová epidémia. V roku 1447 bolo opevnenie posilnené, pričom sa na južnej strane vybudovala ochodza. Zlepšila sa tak obranyschopnosť hlavne zo strany hlavnej komunikácie od údolia Hrona.

V neskoršom období, niekedy na prelome 16. a 17. storočia bola k južmej fasáde pevnosti pristavaná hranolová veža. Mohla slúžiť ako pozorovateľňa v čase tureckých nájazdov. Okrem veže vznikla aj pevnostná prístavba so strieľňami a bránou, ktorá zo severnej strany spolu s múrmi uzatvárala štvorcové nádvorie.

Významným prelomom v tureckých nájazdoch do okolia banských miest bola bitka medzi cisárskym vojskom a Turkami, ktorá sa odohrala 16. mája 1664 na pravej strane Hrona pri Žarnovici. Turci po zdrvujúcej porážke vtrhli do Novej Bane, mesto vypálili a väčšinu obyvateľov vyvraždili či vzali do zajatia.

Okrem Turkov mesto a okolie ohrozovalo aj stavovské povstanie pod vedením Bocskaia, Bethlena, neskôr Thökölyho a tiež aj Františka Rákócziho. Mesto bolo spustošené a banské zariadenia zničené.

K vzostupu mesta došlo až okolo roku 1722, keď bola pevnosť po požiari prestavaná, pričom sa odstránilo tretie poschodie a veža bola barokovo prestavaná do súčasnej podoby. Odvtedy sa objekt spomína ako radnica. V meste v tomto období postavili jedinečný Potterov ohňový stroj, kde bola po prvýkrát na čerpanie banských vôd použitá hnacia sila pary.

Svetlé obdobie však netrvalo dlho, stroje neprinášali očakávané výsledky a pre nedostatok vodnej energie na ich pohon začali v roku 1792 budovať umelú vodnú nádrž Tajch. Po pretrhnutí hrádze však v roku 1810 začalo baníctvo v Novej Bani zanikať a v roku 1887 bola prevádzka baní úplne zastavená.

Pôvodná pevnostná prístavba bola v roku 1939 zbúraná a na jej mieste postavili budovu mestského úradu. Sídlil tu aj mestský archív a na druhom poschodí bol okresný súd.

V rokoch 1967 až 1972 došlo ku komplexnej pamiatkovej obnove objektu. Po obnove v budove sídlila mestská knižnica spolu s múzeom a od roku 1986 bola celá budova sprístupnená Pohronskému múzeu.

V roku 2022 mesto získalo prostriedky na pamiatkový výskum, stavebno-technické posudky a zameranie skutkového stavu kultúrnej pamiatky. Cieľom projektu je záchrana národnej kultúrnej pamiatky, zamedzenie jej ďalšej degradácie a prinavrátenie jej pôvodného historického výrazu.