Bytčiansky zámok

Renesančná stavba so sobášnym palácom v centre obce Bytča, ležiacej prevažne na pravom brehu Váhu, v Bytčianskej kotline.





Navštívil som Bytčiansky zámok (1 tu bol)
hore

Bytča, Žilinský kraj, 308 m n.m.

N49° 13' 13.25",  E18° 33' 33.35"

Historické názvy

fortalicium Piche, Bycha, Byucha, castellum Byche, Bicze, Nagybiccse


Prístup a okolie

Bytčiansky zámok sa nachádza v centre obce Bytča. Z ulice 1.mája je potrebné odbočiť na ulicu Hollého, po ktorej neskôr odbočíme doľava. Tesne pred Sobášnym palácom je parkovisko. Odtiaľ sa peši dostaneme cez areál paláca až ku kaštieľu (zámku).

Alternatívou je príchod z ulice Sidónie Sakalovej, pozdĺž ktorej je možné parkovať pred zámkom, prípadne hneď po odbočení z tejto ulice na Zámockú je ďalšie parkovisko.

Okolité hrady (vzdušná čiara): Považský hrad - 11.1 km, Lietava - 11.3 km, Budatínsky zámok - 12.9 km

Geocaching v okolí


Interiér a exteriér

V múroch kaštieľa a ostatných budovách jeho areálu sa zachovali sekundárne zabudované fragmenty architektonických článkov, pochádzajúce pravdepodobne z pôvodného objektu. Pre prvú stavebnú etapu dnešného kaštieľa je charakteristické založenie pravidelnej štvorkrídlovej dispozície s ústrednou vežou nad vstupom a kruhovými vežami na nárožiach. Vnútorné priestory s hladkými omietkami a rovnými trámovými stropmi boli zväčša samostatne prístupné z dvora alebo pavlače, na ktorú viedli okrem rovnoramenného priameho schodiska s kamennými stupňami aj dve bočné točité schodiská. Obrannú funkciu kaštieľa zvýrazňovali strieľne na prízemí bášt. Opevnenie areálu kaštieľa vybudovali až po jeho dokončení. Druhá, tzv. renesančná etapa, viažuca sa k obdobiu prevzatia kaštieľa Jurajom Thurzom, priniesla zmenu dispozície prízemia, kde väčšinu priestorov stavitelia zaklenuli valenými klenbami s lunetami. Zmena dispozície sa týkala najmä východného krídla s kuchyňami. V staršej dispozičnej schéme sa zachoval jeden z najkrajších kamenných portálov s výnimočnou a nezvyčajne bohatou profiláciou.

Pri neodbornom reštaurátorskom zásahu v r. 1889 a 1926-1929 sa nenávratne zničili vzácne nástenné maľby na nádvorí kaštieľa. Autori prác použili nevhodné olejové farby a okrem iného nerešpektovali pôvodný originál. Ustavičná hrozba požiaru donútila Leopolda Poppera vymeniť v r. 1889 šindľovú strechu za plechovú krytinu, pričom došlo nielen k celkovej výmene konštrukcie krovu, ale aj k zmene tvaru strechy do dnešnej podoby. V objekte kaštieľa sídli Štátny archív. Ďalšou budovou v areáli kaštieľa je tzv. Sobášny palác, jediný svojho druhu na Slovensku, ktorý dal v roku 1601 postaviť jeho majiteľ uhorský palatín Juraj Thurzo. V paláci sa organizovali svadobné hostiny jeho siedmich dcér. Dnes sú to výstavné priestory.

Pôdorys - Bytčiansky zámok


K tomuto objektu nie je dostupný pôdorys. Máte pôdorys k dispozícii? Napíšte nám

Fotogaléria

Historické fotografie

Bytčiansky zámok-história
Bytčiansky zámok-história
Bytčiansky zámok-história
Bytčiansky zámok-história


Fotografie z r. 2018

Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Pohľad na objekt
Bytčiansky zámok-Studňa pred zámkom
Bytčiansky zámok-Studňa pred zámkom
Bytčiansky zámok-Sobášny palác
Bytčiansky zámok-Sobášny palác
Bytčiansky zámok-Sobášny palác
Bytčiansky zámok-Detail nad vstupom
Bytčiansky zámok-Vstup do paláca
Bytčiansky zámok-Sobášny palác
Bytčiansky zámok-Sobášny palác
Bytčiansky zámok-Sobášny palác
Bytčiansky zámok-Rodokmeň Thurzovcov
Bytčiansky zámok-Interiér Sobášneho paláca
Bytčiansky zámok-Interiér Sobášneho paláca
Bytčiansky zámok-Interiér Sobášneho paláca
Bytčiansky zámok-Interiér Sobášneho paláca



Pošlite nám vaše fotografie - Bytčiansky zámok


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk

História a osobnosti

Kaštieľ v Bytči postavili v rokoch 1571 až 1574 na starších gotických základoch vodného hradu. Pôvodný menší vodný hrad bol postavený v 13. storočí a patril nitrianskemu biskupstvu. Počas ďalších storočí sa vo vlastníctve hradu vystriedali viacerí majitelia (napr. Pongrácovci, Podmanickovci).

V roku 1563 získal kúpou Bytčianske panstvo spolu s hradom František I. Turzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v ťažbe a výrobe medi), ktorý v rokoch 1571 – 1574 dal na mieste starého gotického hradu postaviť nový objekt – opevnený zámocký areál s viacerými funkčnými stavbami.

Františkov syn Juraj, získal za aktívnu účasť v boji proti Turkom popredné miesto na cisárskom dvore. Keďže v čase otcovej smrti (1574) bol ešte neplnoletý, správy rodových majetkov sa ujal až v roku 1585 po smrti svojej matky Kataríny Zrínskej. Od toho času sa zámok stal jeho rodovou rezidenciou. Zámok sa súčasne stal centrom nielen bytčianskeho panstva, ale odtiaľ boli spravované aj ostatné turzovské majetky, najmä lietavské a oravské panstvo. Rok začatia výstavby je vytesaný na nápise nad portálom medzi Turzovským a Zríniovským erbom: SVB. AVSPICIIS. PII. INVICTIQVE. CAESARIS // MAXIMILIANI II. ELECTI. ROMANORVM. IMPERATO // RIS. AC. GERMANIAE. HUNGARIAE. BOEMIAEQVE. REGIS // FRANCISCVS. THVRZO. DE. BETHLENFALWA. SVMTIBVS // PROPRIIS. HOC. OPVS. A. FVNDAMENTO. FIERI. CVRAVIT // ERREXITQVE. ANNO. DOMINI. 1. 5. 7. 1., vo voľnom preklade: "Za spravodlivého a nepremožiteľného cisára // Maximiliána II., voleného rímskeho cisá // ra, kráľa Nemecka, Uhorska a Čiech // František Turzo z Betlanoviec vlastným // nákladom dal od základov toto dielo // postaviť. Roku Pána 1571.".

Ako uhorský palatín dal v roku 1601 vybudovať tzv. Sobášny palác, priestrannú budovu v predhradí, venovanú slávnostným rodinným príležitostiam, najmä svadobným hostinám svojich siedmich dcér. Do dejín zámku sa v období renesancie zapísal aj taliansky majster A. Pocabello, ktorý opravil zámok a Sobášny palác po ničivom vpáde hajdúskych vojsk v r. 1605 – 1612. Pri týchto úpravách postavili aj arkádu v nádvorí ústrednej budovy, ktorou prekryli staré fresky z obdobia vzniku kaštieľa.

Po vymretí Turzovcov, ktorí zriadili v Bytči knižnicu a mali tu aj klenotnicu so zbierkou vzácnych gobelínov, sa osudy Bytčianskeho zámku zmenili. V roku 1624 sa zámok prostredníctvom sobáša Kristíny Nyáry, vdovy po Imrichovi Turzovi, poslednom mužskom príslušníkovi rodu Turzovcov, a Mikuláša Eszterházyho, dostal do vlastníctva rodu Eszterházyovcov, ktorím patril až do polovice 19. storočia. Vzhľadom na to, že ich hlavným rodovým sídlom bol zámok v meste Eisenstadt, tento objekt využívali predovšetkým na hospodárske účely. Jeho vzhľad obohatili len v r.1736 cyklom nástenných malieb v arkáde. Fresky znázorňujú v nadživotnej veľkosti uhorských a európskych panovníkov ako aj známych vojvodcov i hrdinov z antickej mytológie.

V roku 1862 panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá v jeho držbe videla najmä ekonomické výhody. Tomu podriadila aj stavebné úpravy, ktoré odporovali historickej a architektonickej hodnote objektu: vlastný zámok prebudovala na byty, Sobášny palác na okresný súd. Tzv. klasicistickú budovu, ktorá vznikla okolo r. 1830 prestavbou renesančnej budovy, funkčne pričlenili k okresnému súdu a slúžila aj účelom mesta.

V čase vlastníctva posledných majiteľov bol zámok značne zadlžený. V roku 1935 bola naň uvalená najprv nútená a od roku 1945 národná správa. Napokon 3. apríla 1950 štát prevzal do svojho vlastníctva Bytčiansky zámok spolu s ostatnými objektami k nemu patriacimi. V hlavnom objekte kaštieľa je umiestnený Štátny oblastný archív, v Sobášnom paláci sú výstavné priestory Považského múzea.

V zámku slúžil ako vojak strážneho oddielu Juraj Jánošík, ktorý sa tu zoznámil s uväz­neným kysuckým zbojníkom Tomášom Uhorčíkom. Tento ho po prepustení z cisárskeho vojska nahovoril, aby sa dal k zbojníkom. Jánošík si potom vytvoril vlastnú družinu a stal sa legendárnym hrdinom, ktorý „bohatým bral a chudobným dá­val“. Nakoniec ho začiatkom marca 1713 chytili, v Liptovskom svätom Mikuláši, odsúdili a popravili na šibenici.

V Bytčianskom zámku sa 7. januára 1611 konal povestný súd s pomocníkmi Alžbety Bátoriovej, Čachtickej panej, známej svojimi sadistickými výčinmi. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Samu Alžbetu Bátoriovú nesúdili, v rozsudku sa spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti v r. 1614.


Povesti a legendy

K tomuto objektu nie sú dostupné žiadne povesti. Viete o nejakej? Napíšte nám

Video - Bytčiansky zámok



Užitočné informácie

V hlavnom objekte kaštieľa je umiestnený Štátny oblastný archív. Sobášny palác je možné navštíviť. Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Bytčiansky zámok




Použité zdroje a literatúra: KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: bytca.sk, slovenskycestovatel.sk/item/bytciansky-zamok, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA