hrad Súľov

Zrúcanina hradu na zlepencovom vrchu Súľovských skál, jeden z najmenších hradov na našom území

zrúcanina hradu / 660 m


SK | EN


hore

Súľov-Hradná, Žilinský kraj

N49° 10' 27.90",  E18° 35' 00.19"


Castellum seu fortalicium Rohach, Roháč, Szulyó, Súľovský hrad

Prístup - hrad Súľov

Trasa 1: Hrad sa skladá z dolného a horného hradu. Výstup na hrad Súľov si vyžaduje opatrnosť a aspoň miernu fyzickú zdatnosť, keďže je potrebné prekonávať rebríky po trase a v prípade hornej časti hradu výstup pomocou skob cez úzku roklinu a otvor v skale.

Najkratšou trasou na hrad Súľov je trasa od Koliby pod Skalami. V severnej časti obce Súľov-Hradná odbočíme na úzku cestu, po ktorej prídeme až ku kolibe. Pozor, po ceste sú spomaľovacie násypy. Tu zaparkujeme a pôjdeme peši popri kolibe, hore cez pasienky až vstúpime do lesa. Pokračujeme stále rovno popri oddychovom stolíku, pretneme žltú trasu až sa po chvíli napojíme na červenú TZT. Pokračujeme po nej vpravo, až prídeme k rázcestiu Lúka pod hradom. Tu sa napojíme na zelenú TZT, ktorá nás dovedie až k hradu.

Čas 40 min Profil +189m/-11m
Náročnosť Parkovisko parkovisko


Trasa 2: Hneď za obcou Súľov-Hradná v smere na Jablonové je platené parkovisko hradu Súľov. Z parkoviska pôjdeme rovno po zelenej TZT po Náučnom chodníku Súľovské skaly až na hrad. Po ceste sa naskytne mnoho výhľadov na Súľovské skaly či na Gotickú bránu.

Čas 50 min Profil +213/-16m
Náročnosť Parkovisko parkovisko


Trasa 3: Zo spomínaného parkoviska za obcou Súľov-Hradná, rovnako ako začína trasa č.2, pôjdeme červenou TZT vpravo, ktorá ide spočiatku súbežne so žltou TZT. Na rázcestí Lúka pri kamennom hríbe sa trasy rozdeľujú, pokračujeme po červenej vľavo, minieme odbočku na kolibu z trasy č.1 a po čase prídeme k rázcestiu Lúka pod hradom, odkiaľ pokračujeme po zelenej TZT až na hrad.

Čas 1:00 h Profil +215/-11m
Náročnosť Parkovisko parkovisko


Trasa 4: Ak opustíme obec Súľov-Hradná v smere na Jablonové, pôjdeme autom až takmer pred kameňolom v Jablonovom, no predtým sledujeme na pravej strane drevené oplotenie a hneď za ním začína ďalšia zelená TZT na hrad. Auto môžeme odstaviť na začiatku tejto trasy. Nasleduje relatívne dlhá a náročnejšia trasa až k rázcestiu Lúka pod hradom, odtiaľ ďalej zelenou až na hrad.

Čas 1:00 Profil +272/-38m
Náročnosť Parkovisko parkovisko

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Súľov-Hradná - 4 km, Hričov - 4.9 km, Bytčiansky zámok - 5.4 km, Kotešová - 7.5 km, Lietava - 7.5 km, Považský hrad - Bystrica - 9.7 km, Budatínsky zámok - 13 km, Nededza - 19 km

Interiér a exteriér

Hrad bol vstavaný do exponovaného členitého skalného podložia, pričom zlepencové útesy využíval ako súčasť fortifikácie. Najstaršie stredoveké jadro bolo pravdepodobne na južnom skalnom útvare. Z východnej časti sa zachovali len klenuté priestory paláca, kam ústi úzka prístupová chodba, hlavný vstup do jadra. Je vysekaná do skaly a strážila ju zhora oválna bašta. Na východe sa ešte k jadru pripájala hradba malého predhradia, ktorý pokračoval severným smerom a bol zastavaný hospodárskymi i obytnými budovami. Zo severu predhradie ukončovali dva skalné piliere. na východnom pilieri stála ďalšia strážna veža.

Zo stavieb sa zachovali základy budov a stopy po trámoch a kotveniach klenby vysekané v skale a nepatrné zvyšky múrov s otvormi po oknách. V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozhľadnou plošinou na jeho opornej skale, badateľný je aj vstup do hradu so strieľňou v skale a prekopaná skalná tiesňava pred vstupom do horného hradu. V hornom hrade je v strednom paláci klenba a stopy po kamennom schodišti, skalný pylón, ktorý nesie stopy po schodišti a pri ktorom sa dierou v murive a železným rebríkom vchádza do najvyššie položenej časti hradu so stopami po cisterne a rozhľadnej veži.



hrad Súľov - pôdorys

Pôdorys - hrad Súľov


Legenda k pôdorysu:
1 - podpivničený palác, 2 - horná časť hradu, 3 - cisterna, 4 - pozorovacia veža, 5 - opevnenie dolného hradu, 6 - zvyšky obranných pozícií
Zdroj: NEŠPOR J. Za tajomstvami zrúcanín II. Zrúcaniny Stredného Slovenska.

Fotogaléria

2021

  • hrad Súľov-Súľovské skaly
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt
  • hrad Súľov-Pohľad na objekt

Ak nie je uvedené inak, na fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Pošlite nám vaše fotografie - hrad Súľov

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Jeden z najmenších strážnych hradov na našom území vznikol asi v prvej tretine 15. storočia s cieľom ochrany neďalekej cesty. Je možné, že na jeho mieste kedysi stál strážny hrádok s názvom Roháč, avšak stále nie je dokázaná jeho existencia.

V listine potvrdzovanej v roku 1278 sa síce spomína majetok Sulo z konca 12. storočia, tiež aj hrad Roháč, avšak táto listina je údajne falsum a Roháčom sa mohol myslieť aj bralný vrch Rohach.

Neskoršie panstvo Súľov bolo najmenej od roku 1336 súkromným majetkom. Kráľ Karol Róbert ho vtedy udelil predkovi rodu Súľovských, kastelánovi Eliášovi. V roku 1440 panstvo na istý čas obsadil Svidrigaill, stúpenec Vladislava Jagelovského (Varnenčika).

Hrad sa spomína pomerne neskoro, až v roku 1470, keď kráľ Matej Korvín povolil, aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Prvá prestavba sa dokončila práve v spomínanom roku 1470 a mohli ju ovplyvňovať talianski stavitelia.

V roku 1550 ho kráľ Ferdinand I. daroval Sebastianovi Sirmiensisovi, ktorý pri obliehaní Viedne prebehol z tureckého vojska na cisársku stranu. Pôvodní majitelia však hrad nechceli vydať a v neskorších sporoch Rafael Podmanický hrad vypálil. Nakoniec sa predsa len hrad dostal do rúk Sirmiensisa, ktorý ho nechal obnoviť, bol však obnovený v pôvodnom rozsahu, keďže terén nedovoľoval hrad rozširovať a budovať prístavby. Jeho synovia prijali dokonca meno predchádzajúcich majiteľov a rodina Súľovský-Sirmiensis vlastnila potom hrad až do konca feudalizmu.

Neskoršie opravy a úpravy sa uskutočnili za Kataríny Bossányi, ktorá bola manželkou Žigmunda Sirmiensis-Súľovského. Katarína začala hrad so súhlasom kráľa Leopolda I. hrad obnovovať vo veľkom rozsahu. Po obnove nazývali hrad Kataríniným hradom (Katalinvár). V roku 1710 hrad úspešne odrazil útok kuruckých vojsk.

Ešte aj v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ešte plnil strážnu funkciu. No keďže členovia rodu Sirmiensis obývali pohodlné kaštiele v obci, hrad už neopravili. V roku 1739 však ešte jeden z člen rodu na hrade býval spolu so strážnikom. V rokoch 1752 až 1759 si členovia rodu odniesli svoj majetok a na hrade odvtedy nikto nebýval.

Hrad prestal byť strážený v roku 1780 a viac sa oň nikto nestaral. Zemetrasenie v roku 1858 (niektoré zdroje nesprávne uvádzajú rok 1763) objekt ťažko poškodilo, odvtedy už nebol opravený a postupne chátral. Medzitým ešte hrad vyhorel a dnes z neho zostali len fragmenty muriva na skalách.

Povesti a legendy

Povráva sa...

Hradnému pánovi padla do oka Ľudmilka, dcéra hájnika Brezuľu. Nadarmo ju otec i jeho pomocník Blažej vystríhali pred panskou láskou. Dievča zaslepili dary a reči pána Súľovskího. K Blažejovi, ktorého mala Ľudmilka predtým rada, ochladla. Už sa videla hradnou paňou. Sklamaný Blažej sa dal zverbovať za vojaka a v bitkách hľadal zabudnutie. Za odvahu a hrdinské skutky ho začlenili do kráľovskej družiny a on sa jedného dňa spolu s vladárom dostal do súľovských lesov. Pri poľovačke v Brezuľovom revíri sa panovník dopočul o vierolomnosti pána Súľovského. Ľudmilku zviedol a ťarchavú ju vysmial. Starému hájnikovi, zdrvenému nešťastím, povolil súboj, v ktorom Brezuľa zabil zvodcu svojej dcéry. Blažej na milú nikdy nezabudol. Vyhlásil, že Ľudmilku si vezme za ženu. Múdry kráľ Matej privolil. No nariadil, aby Súľovského dieťa nosilo meno svojho otca a zdedilo jeho majetok.

Užitočné informácie

Zrúcanina je voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, NEŠPOR J. Za tajomstvami zrúcanín II. Zrúcaniny Stredného Slovenska. Bratislava : Gu100 2006 WEB: sulov-hradna.sk. slovenskycestovatel.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

hrad Súľov


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu