Zvolenský hrad sa nachádza priamo v centre mesta Zvolen, neďaleko železničnej stanice. Je veľmi ľahko prístupný. Je len kúsok od križovatky ciest Dobronivská a T.G. Masaryka. Z ulice Masaryka hneď za križovatkou je odbočka vpravo, kde je platené parkovisko priamo pri hrade.

< 5 min
parkovisko

Zaujímavé je nezvyčajné riešenie blokovej stavby s vysokou atikou a na nárožiach s kruhovými arkiermi. Na priečelí sa zachovala gotická úprava zo 14. storočia - červeno-biele kvádrovanie a lemovanie trojdielnych okien. Renesančná nadstavba - so zmenenou kompozíciou kvádrovania fasády si zachovala výrazné prvky protitureckej obrany, najmä rôznorodé strieľne. Okolo hradu je opevnenie. Na východnej strane nádvoria je kaplnka, ktorej význam podčiarkuje architektonicky bohato riešený vstupný portál so stĺpovou predsieňou. Hrad je rekonštruovaný a obnovený.

V interiéri hradu má sídlo Slovenská Národná Galéria. V klenutom priechode hradu sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stľp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom.

Pôvodný štvorkrídlový objekt dal postaviť kráľ Ľudovít I. Veľký pravdepodobne v rokoch 1360-82 na mieste malého kostola. V roku 1424 daroval hrad (aj zvolenskú župu) kráľ Žigmund svojej manželke Barbore. V rokoch 1440-1450 a 1453-1462 bol hrad sídlom Jána Jiskru. V r.1462 po dohode s kráľom Jiskrove vojská hrad opustili a hrad pripadol znovu kráľovi. V roku 1490 ho spolu s banskými mestami a Zvolenskou župou dostala kráľovná Beatrix. Neskôr bola vlastníkom hradu bohatá rodina Thurzovcov, ktorí v r.1490-1510 vybudovali aj vonkajšie opevnenie s baštami a taktiež aj kapitánsky dom. Pri renesančnej prestavbe v r.1548 odstránili horné časti oboch veží a v nadstavbe paláca vytvorili dve podlažia palebných pozícií.

Blížiace sa turecké nebezpečenstvo si vyžiadalo ďalšie posilnenie hradu a to mohutným delovým bastiónom na západnej strane. Po ústupe Turkov význam pevnosti poklesol a hrad sa v r.1605 dostáva do rúk Štefana Bocskaya a v r.1619 Gabriela Bethlena. O pár rokov neskôr, v r.1626, hrad vlastnili Eszterházyovci, ktorí ho prebudovali na šľachtické sídlo. Turecké vojská sa k hradu dostali len zriedkakedy, avšak v r.1644 hrad obsadil Juraj I. Rákóczi a v r.1678 hrad bez boja odovzdali Imrichovi Thökölymu. V r.1682 sa k hradbám dostávajú povstalci, až kým ich v r.1703 nevyhnali cisárske vojská na čele s generálom Schlickom. V novembri 1703 sa pri hrade objavil Mikuláš Bercsényi s asi 15 tisíc vojakmi. Proti nemu sa postavilo cisárske vojsko Šimona Forgácha. Po krutej bitke sa zvyšok cisárskeho vojska uzatvoril v hrade, odkiaľ gróf Forgách v noci tajne utiekol. Hrad potom obsadili Bercsényiho povstalecké vojská a vlastnili ho až do r.1708, keď už Turci boli na celom území na ústupe.

Keď sídlo župy preniesli zo Zvolena do Banskej Bystrice, stratil hrad svoj niekdajší význam a keď ho štát v roku 1805 odkúpil, slúžil na rôzne účely - kasárne, úrady, školy, sklady. V rokoch 1894-1906 hrad opravili pod vedením uhorskej pamiatkovej komisie. Po r.1956 došlo k rozsiahlej pamiatkovej obnove, ktorá Zvolenskému hradu vrátila goticko-renesančnú podobu.

O kráľovi Ľudovítovi a medveďovi

Zvolenské lesy boli oddávna obľúbeným poľovným revírom uhorských kráľov. Bohaté na zver i krásne prírodné scenérie lákali nejedného panovníka i veľmoža na dobrodružstvá. Jedného dňa sa na takú poľovačku vybral aj kráľ Ľudovít I. Ako tak blúdi lesom, zbadal na čistinke zraneného medveďa. Kráľovi poskočilo srdce od radosti, keďže sa mu naskytla neobyčajná príležitosť. Na zranené a vyčerpané zviera predsa môže zaútočiť aj sám. A to budú všetci oči vyvaľovať, keď sa dozvedia, že majú kráľa, ktorý vlastnými rukami a bez pomoci zabil medveďa. Kráľ, ozbrojený len oštepom, sa vrhol na zviera. Precenil však svoje sily, pretože medveď nebol vôbec taký vysilený ako sa na prvý pohľad zdalo. Útok opätoval a možno by bol aj milého kráľa Ľudovíta zabil, keby ten nemal z pekla šťastie. V poslednej chvíli mu totiž prišli na pomoc jeho verní sluhovia. Z vďačnosti za záchranu života, a možno aj ako znak pokory pred silami prírody, dal kráľ Ľudovít I. pri Zvolene postaviť poľovnícky zámok.