hrad Gýmeš

Zrúcanina pôvodne gotického hradu na kremencovom vrchu pohoria Tríbeč nad obcou Jelenec, blízko mesta Nitra.





Navštívil som hrad Gýmeš (1 tu bol)
hore

Jelenec, Nitriansky kraj, 505 m n.m.

N48° 24' 41.50",  E18° 13' 20.89"

Historické názvy

Gymes, Ghymes, Ghimus, Gymus, Jelenec, Gímes


Prístup a okolie

K zrúcanine hradu Gýmeš je najrýchlejšia cesta z priľahlých obcí Kostoľany pod Tríbečom a Jelenec – Remitáž. Do Kostolian sa dostaneme z obce Ladice. V Kostoľanoch sa držíme cesty č.1610 po okraji obce, až prídeme po úzkej cestičke na menšie parkovisko, kde je aj prístrešok s posedením. Kúsok odtiaľ začína žltá turistická trasa. Výstup je pomerne náročný, no nie je to nič nezvládnuteľné, po rázcestie Sedlo pod Gýmešom trvá zhruba 35-40 minút. Od rázcestia je potrebné pokračovať po zelenej trase, pod hrad je to potom už len nejakých 10 minút.

Alternatívou je prístup od rekreačnej oblasti Remitáž v Jelenci, odkiaľ pôjdeme po asfaltovej ceste spolu s červenou, modrou a žltou trasou až do miesta, kde žltá značka odbočí vpravo. Sledujeme jej priebeh a stúpame lesnou cestou. Od rázcestia pod Studeným hradom môžeme zísť z trasy k vyhliadke Studený hrad, potom naspäť po žltej a pokračujeme ďalej až na vyššie spomínané rázcestie Sedlo pod Gýmešom, odkiaľ sa zelenou trasou dostaneme k hradu. Celá trasa trvá okolo 60 minút. Od Remitáže je možné využiť aj červenú trasu, vedúcu na rázcestie Pod gaštanicou a odtiaľ zelenou trasou až k hradu, no táto trasa je o čosi dlhšia a náročnejšia ako ostatné trasy.

Okolité hrady (vzdušná čiara): Horné Lefantovce - 5.6 km, Oponický hrad - 6.4 km, Topoľčianky - 14.1 km, Nitriansky hrad - 14.4 km, Hrušov - 16.8 km, Skýcov - 17.8 km, Nové Sady - 17.8 km

Geocaching v okolí


Interiér a exteriér

Najstaršie jadro hradu tvorilo približne trojuholníkové nádvorie vymedzené z dvoch strán hradbami. V priebehu stáročí k hradbám pristavali ďalšie obytné a hospodárske budovy. Bol postavený aj vežový palác, ktorý pri barokovej prestavbe hradu premenili na hradný kostol sv. Ignáca. Ďalší vežový palác postavili na konci stredoveku z vonkajšej strany vnútorného hradu. Jeho zvyšky sa nachádzajú v západnom nároží južného predhradia.

Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby. Čitateľná je architektúra kaplnky najmä členením stien zdvojenými pilastrami a profilovanými rímsami, ktoré kedysi niesli klenbu priestoru.

Pôdorys - hrad Gýmeš


hrad Gýmeš - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - hranolová obytná veža, 2 - juhozápadný palác, 3 - východný palác, 4 - polvalcová obytná veža, 5 - pôvodný vstup do horného hradu v 13. storočí, 6 - hradný palác župana Tomáša, 7 - hospodárske budovy, 8 - vežový palác, 9 - gotická brána, 10 - juhovýchodný palác, 11 - Kostol sv. Ignáca, 12 - kaplnka sv. Jána, 13 - priechodný parkan s bránovou baštou, 14 - delová bašta, 15 - bastion, 16 - vstup do hradu


Fotogaléria

Historické fotografie

hrad Gýmeš-história
hrad Gýmeš-história


Fotografie z r. 2018

hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt
hrad Gýmeš-Pohľad na objekt



Pošlite nám vaše fotografie - hrad Gýmeš


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk

História a osobnosti

Hrad Gýmeš dal pravdepodobne postaviť Ondrej z rodu Hont-Pázmányovcov, syn komesa Ivanku. Hoci sa hrad prvýkrát spomína v r.1253, rodová tradícia kladie jeho založenie už do roku 1250. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr neskororománske opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane, na vyvýšenine bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili potom paláce v spoločnom opevnení. Svoju odolnosť preukázal hrad v r.1271 a 1273, keď odolal náporu vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. Ondrejovi synovia si v r.1295 majetok rozdelili. Najmenšia časť sa ušla nitrianskemu a tekovskému županovi Tomášovi, ale ten si na SV časti postavil vlastný palác.

Hrad Gýmeš násilne obsadil v roku 1302 Matúš Čák Trenčiansky. Jeho nelegálnu držbu vystriedalo správcovstvo kráľovských kastelánov pod vedením kráľa Karola Róberta v r.1312. V roku 1356 získala hrad od kráľa Ľudovíta Veľkého kráľovná Mária. Na žiadosť kráľovnej, Baláž Forgách, ktorý ako prvý použil prímenie Forgách, zabil v roku 1386 Máriinho soka, kráľa Karola Malého z rodu Anjou, ktorý vládol iba 39 dní. Za odmenu získal hrad aj s príslušnými majetkami. O pol roka však Baláž vďaka pomste umiera. Kráľ Žigmund v roku 1400 rozhodol, že hrad budú vlastniť synovia Peter a Mikuláš Forgáchovci. Chamtivosť hradných pánov Gýmeša vyvolala spor s cirkvou. Majetkové nezhody gýmešského panstva s opátom vo sv. Beňadiku v roku 1403 riešil gýmešský zemepán Mikuláš Forgách rabovaním požitavských obcí.

Začiatkom novoveku sa Turci niekoľkokrát snažili hrad dobyť. Podarilo sa im to až v roku 1576. V r.1610 došlo k roľníckej vzbure, kvôli vysokým poplatkom, ktoré Forgáchovci vyberali. Vzbura bola majiteľmi Gýmeša kruto potlačená. Hrad bol v tejto dobe už značne zničený. V r.1613 dal hrad opraviť Žigmund Forgách. V roku 1618, keď bol Žigmund zvolený za palatína, bojoval proti sedmohradskému kniežaťu Gabrielovi Bethlenovi. Ten sa mu prišiel s početným vojskom pomstiť, majetky vyplienil a hrad podpálil. V roku 1619 požiadal palatín Forgách Tekovskú župu o pomoc pri oprave hradu Gýmeš. Hrad opravil, zariadil i vyzdobil. V roku 1663 hrad opäť dobili Turci.

Pri obnove hradu, zničeného Turkami po páde Nových Zámkov na jeseň 1663, postavili na južnej, najviac ohrozenej strane nové opevnenie s delovými baštami. Napriek tomu Turci v r.1671 Gýmeš znovu nakrátko obsadili a vážne poškodili. Hoci Turkov vytlačili do južných stolíc, boje o hrad neskončili. Forgáchovci zväčša zachovávali lojalitu panovníkovi, no výnimkou bol Šimon Forgách, ktorý sa stal veliteľom vojska Františka II. Rákócziho. Cisár mu v r.1709 za zradu zhabal všetky rodové majetky. Hrad potom získal do zálohu Pavol Forgách z inej vetvy rodu a v r.1718 získal aj darovaciu listinu.

Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte aj v 18. storočí. Do tohto obdobia sa datuje premena gotického paláca na rodovú kryptu Forgáchovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo a začal sa rozpadávať. Forgáchovci sa presťahovali do novopostaveného kaštieľa v obci pod hradom. V roku 1833, nechal Karol Forgách zdevastovať hrad tým, že dal rozobrať strechu a konštrukciu krovu použili na výstavbu cukrovaru v Jelenci. Od r.1840 hrad začal úplne pustnúť a nemal ho kto opraviť.

V roku 1950 prešla zrúcanina do majetku štátu. Zhodou okolností tak uplynulo presne 700 rokov od založenia hradu, keď ho pôvodní majitelia opäť stratili. Štát hrad zveril pod správu Štátnych lesov, ktoré pochopiteľne pre svoje zameranie a obmedzené možnosti nemohli zabezpečiť záchranu hradnej zrúcaniny.

Medzi jednu z mála snáh o začistenie hradného areálu od zelene patrila aktivita klubu EkoGýmeš. Jeho členovia v rokoch 1985-1987 začistili a sprístupnili niektoré časti zrúcaniny. Efektívnosť týchto prác ale bola len dočasná kvôli absencii ďalšej údržby. Dnes sa obnove venuje Občianske združenie Castrum Ghymes ktoré pôsobí na hrade Gýmeš od novembra 2011.


Povesti a legendy

Turci pod Gýmešom

Keď sa Turci objavili po prvýkrát pod hradom, celé týždne sa im ho nepodarilo dobyť. Avšak situácia obrancov bola zo dňa na deň horšia. Ich rady redli, zásob i síl ubúdalo. Nadišla posledná bitka. Zatiaľ čo smrť neúprosne kosila na hradbách ďalších hradných vojakov, gýmešská hradná pani v kaplnke úpenlivo prosila Matku božiu o pomoc. A čo sa nestalo. Znenazdajky sa rozpútala strašlivá búrka a nebesia začali priam besnieť. Nad horiacim táborom Turkov sa križovali blesky a zdesený nepriateľ bezhlavo utiekol. Gýmeš zachránil nebeský zázrak.

Lopatový tanec

Na hrade vládol po celý rok rušný život. Najhlučnejšie tu bývalo počas poľovačiek a hodových slávností spojených s veľkolepou hostinou, ktoré sa každoročne poriadali na hrade na počesť patróna kaplnky. Hostí údajne vítali tzv. lopatovým tancom. Tento zvyk uplatňovali na Gýmeši na ich obveselenie od roku 1730. Pred vstupnou bránou každého, kto prichádzal do hradu po prvýkrát, poudierali štyrmi údermi drevenou lopatou po zadku a návštevník potom zvečnil svoj zážitok z uvítacieho ceremoniálu v pamätnej knihe.


Video - hrad Gýmeš



Užitočné informácie

Zrúcanina je voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
hrad Gýmeš




Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, KOLLÁR D., NEŠPOR J., Kultúrne krásy Slovenska. Hrady - najkrajšie zrúcaniny. Bratislava : DAJAMA 2007 WEB: www.gymes.sk/historia-hradu-gymes, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA