zámok Topoľčianky

Klasicistický zámok postavený na mieste gotického vodného hradu, severne od Zlatých Moraviec pod úpätím Tribeča.

Počasie Topolčianky

hore

Topoľčianky, Nitriansky kraj, 214 m n.m.

N48° 25' 17.41",  E18° 24' 46.46"


Topolchen parvum, Kistapolcsány

Prístup - zámok Topoľčianky

Cez obec Topoľčianky prechádza Hlavná ulica. Približne v strede obce sa križuje s ulicou Machulinská. Hneď oproti nej je pomerne veľké parkovisko, kde môžeme odstaviť auto a odtiaľ sa vyberieme doľava, potom cez cestu až do areálu parku popri Športovej ulici, kde sa zámok Topoľčianky nachádza.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Hrušov - 6.4 km, Skýcov - 9.1 km, Živánska veža - 9.2 km, Čierny hrad - 10.6 km, Hronský Beňadik - 13.7 km, Gýmeš - 14.1 km, Klátova Nová Ves - 17.8 km, Oponický hrad - 19.1 km, Horné Lefantovce - 19.5 km

Geocaching v okolí Turistická mapa

Interiér a exteriér

Zámok dnes slúži ako múzeum so zachovalým dobovým interiérom, zámockou knižnicou, obsahujúcou viac ako 14 000 zväzkov a zbierkami keramiky a porcelánu. Tri renesančné krídla zámku s manzardovou nadstavbou slúžia v súčasnosti ako hotelová časť.

Múzeum sa nachádza v klasicistickom krídle, a prezentuje historický nábytok a bytové doplnky, vrátane kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, obrazov, keramiky, hodín, a tiež aj zbrane. Všetky exponáty tu pri svojom odchode v októbri 1918 zanechali poslední majitelia – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I. V päťdesiatych rokoch boli exponáty premiestnené do salónov podľa rovnakého slohu a historického obdobia, čím vznikli čisto renesančné, barokové, rokokové, klasicistické a biedermeierovské expozície. Súčasťou areálu zámku je aj rozsiahly park v anglickom štýle, v ktorom sa zachoval aj klasicistický skleník. Súčasťou komplexu je aj jazdiareň s presláveným chovom koní v národnom žrebčíne, založenom v roku 1921.


Fotogaléria

2018

  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt
  • zámok Topoľčianky-Pohľad na objekt

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • zámok Topoľčianky-história
  • zámok Topoľčianky-história
  • zámok Topoľčianky-história

Ak sa neuvádza zdroj, fotografie pochádzajú od filokartistov a užívateľov, ktorí nám ich zaslali či zapožičali, a tiež z voľne dostupných zdrojov, sociálnych sietí a archívov

Pošlite nám vaše fotografie - zámok Topoľčianky

Maximálne 5 fotografií o veľkosti do 5MB, JPG alebo PNG


 Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk

UPOZORNENIE: Snažte sa posielať také zábery, ktoré sa vo fotogalérii nenachádzajú, prípadne ak sa objekt po rokoch zmenil, tak jeho aktuálny stav.
Fotografie podliehajú schvaľovaciemu procesu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História a osobnosti

Obec Topoľčianky sa prvý raz spomína v listine obchôdzky majetkov nitrianskej kapituly z r.1293 pod názvom TOPOLCHEN PARVUM. Zakladateľom rodu pánov z Topoľčianok bol comes Július Hoslav (Haslav), ktorý sa spomína aj v súvislosti s vlastníctvom vtedajšieho hradu, predchodcu dnešného zámku. Neskôr s titulom gróf prijal aj meno Topoľčiansky.

Na mieste súčasného zámku stál pôvodne gotický vodný hrad a neskôr renesančná pevnosť. Od roku 1561 boli Topoľčianky takmer 200 rokov sídlom Tekovskej župy a pevnosť hrala dôležitú úlohu v obrane proti Turkom. Vtedajší jej majiteľ Ján Topoľčiansky, ju dal prestavať na starých základoch.

V polovici 17. storočia uskutočnil poslednú väčšiu stavebnú úpravu renesančného zámku gróf Ladislav Rákóczi s manželkou Alžbetou Bánffy. Z tohto obdobia sa zachoval ich aliančný erb nad východnou bránou vstupu do zámku s latinským nápisom z roku 1662. Mali dve dcéry, Annamáriu a Alžbetu, vydatú za Erdödyho. Skutočnosť, že Alžbeta Rákóczi-Erdödy sa už ako vdova presťahovala do blízkeho hradu Hrušov, využil jej blízky príbuzný František H. Rákóczi a nasťahoval sa aj s vojskom do uvoľneného topoľčianskeho zámku. Ako vodca bojoval na strane kurucov vo vzbure proti cisárovi. V auguste 1708 cisárske vojská vzbúrencov porazili. Cisársky generál Heister vstúpil do Topoľčianok. Rákóczimu sa podarilo utiecť a vo vyhnanstve v Turecku v roku 1735 zomrel. Smrťou Alžbety Rákóczi-Erdödy v roku 1707 vymrel rod topoľčianskych Rákócziovcov i Erdödyovcov. Celý majetok prepadol v prospech kráľa Jozefa I. Habsburgského. Bohatý knieža Coburg panstvo odkúpil v roku 1710, ale na jeseň v roku 1711 ho predal grófovi Karolovi Zichymu. Ten dal labancami zničenú pevnosť opraviť, rovnako aj gotický kostolík a faru. Zichyovci v roku 1742 za vlády kráľovnej Márie Terézie odpredali zámok spolu s panstvom grófovi Adamovi Keglevichovi z uhorskej vetvy chorvátskeho šľachtického roku de Buzin. Keglevichovci vlastnili zámok až do roku 1890. Tretí tunajší gróf Ján Keglevich, tekovský župan, dal začiatkom 19. storočia zbúrať južné renesančné krídlo a v rokoch 1818 – 1825 postavil na jeho mieste klasicistický trakt podľa projektu viedenského architekta Alojza Pichla. Toto klasicistické krídlo zámku sa pokladá za najkrajší a najčistejší architektonický prejav klasicizmu na Slovensku.

zámok bol aj letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. Nad renesančným traktom boli nadstavané manzardové apartmány pre prezidentských hostí a návštevníkov. Medzi hostí patril napr. aj prvý prezident ČSR T.G.Masaryk, ale aj Antonín Zápotocký.

Z klasicistického krídla sa stalo múzeum historického nábytku a bytových doplnkov, ako obrazov, starých hodín, keramiky, kobercov, vyšívaných orientálnych závesov, zbraní. Všetok mobiliár zámku je pôvodný tak, ako ho tu zanechali poslední šľachtickí majitelia zámku a panstva – arcivojvoda Jozef August Habsburg s manželkou arcivojvodkyňou Augustou, vnučkou cisára Františka Jozefa I., pri svojom odchode zo zámku v októbri 1918.

Tri renesančné krídla zámku s manardovou nadstavbou slúžia v súčasnosti ako hotelová časť. Ich prízemné časti slúžia ako jedálenské a spoločenské miestnosti. Pozornosť návštevníkov púta aj zámocká knižnica, založená grófom Jánom Keglevichom. Súčasťou zámku je Zámocká kaplnka, vystavaná v r.1662 v severozápadnej bašte.


Povesti a legendy

Biela pani

Alžbeta Rákóczi sa v 13-tich rokoch vydala za svoju lásku Adama Erdödyho, ten však zakrátko zahynul v bitke s Turkami. Druhýkrát ju vydali za jeho brata Juraja, ktorý však už nemal Adamove morálne kvality. Alžbeta stále nosila biele šaty, pretože biela bola kedysi farbou smútku. Z nešťastného manželstva sa utiekala k náboženstvu a dobročinnosti – vybudovala sirotinec, nemocnicu, pomáhala ľuďom. Od nešťastia jej puklo srdce a doteraz blúdi po topoľčianskom zámku a hľadá svoju lásku. Najviac ju tu cítiť večer, jej obľúbené miesto je kaplnka a arkádové chodby.


Užitočné informácie

Otváracia doba a vstupné


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: PISOŇ Š. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Martin : Osveta 1977, KRIŽANOVÁ E.,PUŠKÁROVÁ B. Hrady,zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava : Šport 1990, WEB: www.zitava.sk, sk.wikipedia.org, www.zamok-topolcianky.sk, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

zámok Topoľčianky


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu