Oponický hrad

zrúcanina hradu na zalesnenej kremencovej skalke pohoria Tríbeč, juhovýchodne od obce Oponice.





Navštívil som Oponický hrad (4 tu boli)
hore

Historické názvy

Opponicze, Opon, Apon, Appony



Poloha

Oponice, Nitriansky kraj


GPS: N48° 26' 53.98",  E18° 09' 23.53"


Nadmorská výška: 328 m



Prístup a okolie

Obec Oponice sa nachádza medzi Nitrou a Topoľčanmi. Oponický hrad leží juhovýchodne od obce. K hradu sa dostaneme cestou popri Apponyiovskom kaštieli, hneď prvou odbočkou vpravo z hlavnej cesty pred mostom v obci, ak prichádzame v smere od Lefantoviec. Oproti kaštieľu je voľná plocha medzi obytnými budovami, kde môžeme odstaviť auto a ďalej pokračovať peši popri poľnohospodárskom družstve. Onedlho prejdeme cez otvorenú rampu, a zhruba za 500m dorazíme na lesné parkovisko. Na rampe je síce zákaz vjazdu, no mnohí návštevníci hradu toto parkovisko využívajú, takže je to na vašom rozhodnutí, či pôjdete autom aj ďalej, ak chcete ušetriť tých cca. 500m, no občas tam prebiehajú práce s drevom. Odtiaľto nás už čaká asi 50 minútová trasa (zelená turistická značka) až k hradu, miestami s miernym stúpaním.

Okolité hrady: Nitriansky hrad - 15.4 km

Geocaching v okolí



Interiér a exteriér

V čele hradu dominovala asi 12m vysoká valcová veža, orientovaná proti prístupovej šiji na juhovýchode. Dnes z nej zostal iba pahýľ. Za vežou situované miniatúrne jadro nepravidelného pôdorysu vymedzovala obvodová hradba. K vonkajšiemu opevneniu hradu patrila aj okružná priekopa, ktorá sa čiastočne zachovala na JV a SZ strane. K najstarším známym úpravám patrí stavba nového murovaného opevnenia. V jeho nároží vznikla veľká bašta trištvrtekruhového pôdorysu nazývaná Tereš. Najvyššia, pôvodne vysunutá veža z malého hradného areálu sa nezachovala. Podľahla zubu času podobne ako aj zvyšok hradného areálu. Dobre viditeľná je aj najnovšia budova - palác Apponyiovcov postavený v 16. storočí. Vonkajšie priečelie paláca tvorí dominantu siluety hradu.

Systém obrany tvorili predsunuté terasy, ktorých relikty naznačujú prítomnosť drevozemného (bastiónového?) opevnenia. Palebnú plošinu na JV chráni ešte jedna priekopa a val s polkruhovým rondelom uprostred.


Pôdorys - Oponický hrad


Oponický hrad - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - zvyšky veže, 2 - horný hrad, 3 - predhradie, 4 - delová bašta Tereš, 5 - obytný trakt, 6 - neskororenesančný západný palác, 7 - zvyšok hospodárskej budovy, 8 - neskororenesančný palác



Fotogaléria


Historické fotografie

Oponický hrad-história
Oponický hrad-história
Oponický hrad-kresba


Fotografie z r. 2017

Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt
Oponický hrad-Pohľad na objekt



Pošlite nám vaše fotografie - Oponický hrad


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk


História a osobnosti

Oponický hrad sa v písomných prameňoch objavuje od roku 1300, keď bol v rukách magistra Čáka, brata Matúša Čáka Trenčianskeho. V tom čase ho spravoval Čákov kastelán komes Valentín, syn Bohuslava z Trstian. Po predčasnej magistrovej smrti hrad pripadol Matúšovi Čákovi. Ďalšia zmena vo vlastníctve nastala až po Matúšovej smrti v r.1321, keď kastelán hradu, Ján, syn Markuša z Výčapiek, bez boja vydal hrad kráľovskému vojsku Karola Róberta, vedenom Mikulášom z rodu Gutkeled. V 14.storočí tu strávil dlhší čas kráľ Žigmund, ktorý hrad neskôr dal do zálohu. Hrad získal do rúk magister Dezider Kaplay, ten ho zamenil s Mikulášom z Čeklísa. Po r.1392 ho nadobudli dcéry Mikuláša z Čeklísa s manželmi. Z nich sa po deľbe majetkov v r.1395 stal jediným vlastníkom hradu Peter, syn Tomáša zo Stráží. Peter, zakladateľ rodu Apponyi (Oponickovcov), sa pričinil o zveľadenie hradného panstva aj samotného hradu. V rozmachu hospodárstva na panstve pokračovali aj Petrovi synovia Tomáš a Mikuláš.

V priebehu 15.storočia si jednotliví členovia rodu postavili v obci pod hradom pohodlné sídla - kúrie, preto sa aj v r.1514 podarilo ľuďom Anny Ludanickej z Ludaníc slabo strážený hrad prepadnúť a vykradnúť. Hrad sa stal trvalejším sídlom rodu Apponyi opäť až v období tureckých vpádov. Rýchlo vzrastajúce turecké nebezpečenstvo a zlý stav poškodeného hradu viedli v roku 1542 Benedikta Apponyiho k rozhodnutiu hrad obnoviť. Následné spory so spolumajiteľom hradu zrejme celú obnovu spomalili, lebo ešte v roku 1566 musela vdova po Benediktovi, vlastniaca väčšiu časť hradu, svoju čiastku zálohovať Jánovi Apponyimu pre nedostatok peňazí na opevňovacie práce. Rozsiahla prestavba hradu takmer úplne nahradila staršie stredoveké konštrukcie novými, zväčša obytnými reprezentačnými budovami s výzdobou v štýle neskorej renesancie. Podľa použitia tvaroslovných architektonických prvkov pri prestavbe ju časovo zaradujeme približne do začiatku 17.storočia, kedy bol spolumajiteľom hradu Pavol Apponyi - jedna z najvýznamnejších osobností rodu. Takto opevnený hrad majiteľov pred Turkami ochránil, no tureckému plieneniu sa nevyhlo podhradie, ktoré spolu s kostolom vypálili.

V r.1645 už zanedbávaný a neudržiavaný hrad poškodil požiar a hrad ešte naposledy poslúžil ako vojenský objekt údajne vtedy, keď sa v ňom skrývali kuruckí povstalci. Hrad bol potom pravdepodobne vyhodený do povetria Turkami alebo úplne zničený počas Rákócziho povstania.


Povesti a legendy

Povráva sa

Legenda hovorí, že v tejto oblasti, ešte predtým, než tu nejaký objekt stál, rád oddychoval Svätopluk. Údajne tu zanechal veľký poklad, ktorý však bude možné vykopať až vtedy, keď ho slovanský národ bude najviac potrebovať.


Video - Oponický hrad



Použité zdroje a literatúra: PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, WEB: www.leustach.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Užitočné informácie


Zrúcanina je voľne prístupná.


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Oponický hrad




Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA