Nová Baňa - Zámčisko

Hradisko na kopci Zámčisko malo strategicky výhodnú polohu a umožňovalo ochranu úzkeho priesmyku, ktorým prechádzala cesta z Horného Požitavia do stredného Pohronia. Pôvodne sa predpokladalo, že toto pôvodne slovanské sídlisko malo praveký pôvod.

V roku 1969 prvýkrát lokalitu preskúmal a popísal Ján Filakovics. V múzeu v Novej Bani sa nachádzajú rôzne nálezy, o ktorých sa predpokladá, že pochádzajú z areálu Zámčiska. V rokoch 1970 a 1971 sa v lokalite uskutočnil zisťovací výskum, ktorého cieľom bolo získať poznatky o charaktere osídlenia hradiska. Znova sa zameral 430 m dlhý val a poloha andezitového skalného útvaru, ktorý pretína hradisko a rozdeľuje ho na vyššie položenú západnú a nižšiu východnú časť. Skalný útvar je prerušený spomenutým úzkym priesmykom, ktorým prechádza cesta. Areál hradiska je veľmi nerovný a pokrytý pomerne hustým lesným porastom. Počas výskumu sa našla keramika patriaca do 10-13.storočia. Túto lokalitu je preto možné spájať s dobou Árpádovcov.

Začiatkom 20. storočia o hradisku zaznamenal niekoľko riadkov aj Elemér Soós vo svojom rukopise o uhorských hradoch a neskôr sa hradiskom rozsiahle zaoberal archeológ Mikuláš Kliský.

V západnej časti hradiska, v bezprostrednej blízkosti valu, sa zachovali zvyšky 40—45 cm hrubých a 110 cm vysokých múrov stavby takmer štvorcového pôdorysu s rozmermi 250 X 260 cm, ktoré sú postavené z plochých úlomkov andezitu z miestneho skalného útvaru, kladených nasucho. V bezprostrednej blízkosti vonkajšej strany valu sa zistili stopy kamenných základov dvoch podobných stavieb s približne rovnakým pôdorysom, umiestených po oboch stranách preryvu vo vale. Táto situácia zvádza k predpokladu, že ide o základy vežovitých strážnych zrubov z oboch strán pôvodného vstupu do areálu hradiska.