Živánska veža

Zrúcanina stredovekej strážnej veže na západnom Slovensku v okrese Zlaté Moravce, na západnom okraji pohoria Pohronský Inovec pri obci Jedľové Kostoľany

Počasie Jedľové Kostoľany

hore

Jedľové Kostoľany, Nitriansky kraj, 332 m n.m.

N48° 27' 53.46",  E18° 31' 06.68"

Zbojnícka veža, Veža Turná, Turňa, Zsiványtorony

Prístup a okolie

Zvyšky Živánskej veže sa nachádzajú v lesnom poraste popri ceste 1622 za Jedľovými Kostoľanmi v smere na Malú Lehotu. Zhruba 2km od odbočky k Jed. Kostoľanom sa nachádza popri ceste menší priestor vhodný na parkovanie. Odtiaľ sa vyberieme pár metrov naspäť a oproti informačnej tabuli, na protiľahlej strane cesty, už uvidíme kamenné schodíky a výstupovú cestu k veži. Stúpanie je mierne náročné, no netrvá viac ako 5 minút, keďže veža je takmer hneď pri ceste.

Okolité hrady (vzdušná čiara):

Hrušov - 7 km, Skýcov - 8.4 km, Topoľčianky - 9.2 km, Hronský Beňadik - 13.7 km, Revište - 16.3 km, Čierny hrad - 16.7 km

Geocaching v okolí


Interiér a exteriér

Veža sa skladala z niekoľkých podlaží, uvádza sa rôzne od štyroch až po šesť podlaží, v iných zdrojoch sa hovorí o veži 40 m vysokej, šesťposchodovej s vchodom na prvom poschodí. Ako stavebný materiál používali lámaný andezit, spojivom bola vápenná malta a riečny štrk. Tento materiál sa kvalitatívne zhoduje so stavebnou hmotou Hrušovského hradu, ba aj s jeho stavebnou technikou, čo nasvedčuje, že pochádzajú z 13. storočia. Jestvujú aj nepotvrdené dohady, že veža bola podzemne spojená s hradom Hrušov.

Dodnes je zachovaná severná časť, kde môžeme odčítať aj pôvodnú hrúbku muriva a umiestnenie okien. Hrúbka podzemného múra je 2,70 m. Každé podlažie je 4 m vysoké a na nich nechaný postupne 10 cm výpust, na ktorom boli položené dlážkové hrady. Vstup do veže bol na prvom poschodí a to z obranných dôvodov. Vchádzalo sa po rebríku, ktorý sa potom vytiahol. Na druhom poschodí sa zachovali dve strieľne a vyhladená interiérová omietka. Na treťom poschodí je štrbinová strieľna o rozmeroch približne 1 m x 15 cm. Predpokladá sa, že z posledného poschodia bola prístupná obranná pavlač, pretože sa našli zvyšky otvorov po drevených hradách.

Pôdorys - Živánska veža


Živánska veža - pôdorys


Fotogaléria r. 2019

  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt
  • Živánska veža-Pohľad na objekt

Na uvedené fotografie sa vzťahujú autorské práva © hrady-zamky.sk

Historické fotografie

  • Živánska veža-história
  • Živánska veža-predpokladaná rekonštrukcia

Historické pohľadnice, ich kópie či fotografie pochádzajú od blízkych i zahraničných filokartistov, užívateľov, ktorí nám ich zasielajú elektronicky a z ostaných voľne dostupných zdrojov a archívov

Pošlite nám vaše fotografie - Živánska veža


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk

História a osobnosti

Vznik veže sa predpokladá už na začiatku 13. storočia, okolo r.1280. Pravdepodobne ju dal postaviť Matúš Čák Trenčiansky. Skutočnosť, že veža bola vybudovaná tesne nad cestou, napovedá jej strážnu funkciu a súčasne upozorňuje na niekdajšiu dôležitosť komunikácie. Vzrast významu tejto cesty možno predpokladať v priebehu prvej polovice 14. storočia, keď došlo na území dnešnej Novej Bane k objavu veľkých ložísk zlata. A tak už v roku 1387, keď sa kráľovský hrad Hrušov stáva šľachtickým majetkom majstra Ladislava, dozvedáme sa o troch colniciach (Jedľové Kostoľany, Hostie a Žitava), ktoré patrili k hradu. Listiny umožňujú stotožniť Živánsku vežu práve so spomínanou colnou stanicou, pričom nás tiež informujú o jej aktívnej činnosti minimálne do konca 15. storočia.

Syntézou doterajších poznatkov môžeme teda Živánsku vežu zaradiť ku strážnym vežiam určeným na ochranu komunikácií a vyberanie poplatkov. Strážna veža spustla po zničení Hrušovského hradu po roku 1708.


Povesti a legendy

Povráva sa

Povesť o zbojníkoch, inak známych ako "živáni", ktorí sa tu vraj usalašili, hovorí: Neboli to len takí hocijakí zbojníci, ale vplyvní, a to predovšetkým ich zbojnícky kapitán. Všetko mal, len nie a nie nájsť tú správnu ženu - gazdinú. Raz mu však padla do oka nádherná dievčina, no tá bola nezlomná ani skala. Jej srdce už totiž patrilo inému - jazdcovi na čiernom koni, ktorý k jej okienku prichádzal pod rúškom noci. Kapitán však stále do nej dobiezdal, a tak ho odmietala čoraz viac. Prikázal teda svojim chlapom, aby dievčinu uniesli. Strach ju však neopantal, a tak niekoľko ráz z veže ušla. Došla však kapitánovi trpezlivosť, a tak ju spútal reťazou. Takou dlhou, že sa až k potoku dostala, aby mu mohla aspoň prať. A jedného dňa sa pred ňou zjavil známy čierny kôň a na ňom švárny šuhaj zo Skýcova. Reťaz rozťal a krásavicu vysadil na svojho tátoša. Neušli však do bezpečia, ale zamierili rovno smerom k veži. Tu bystrá dievčina položila sviečky pod sudy s pušným prachom a zanedlho ozvala sa rana ako z dela. Polovica veže rozpadla sa a pochovala divých zbojníkov.

Tak vraví povesť o zániku Živánskej veže. Predpokladá sa však, že jej rozlomenie do dnešnej podoby spôsobila gravitácia, no nevylučuje sa ani zemetrasenie či lúpežné a vojenské ťaženia. Našťastie, zvyšky z nej sa podarilo zachrániť vďaka dobrovoľníkom, ktorým nie je ľahostajný osud tajomnej zrúcaniny.


Video - Živánska veža



Užitočné informácie

Zrúcanina je voľne prístupná


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Použité zdroje a literatúra: WEB: www.dobrenoviny.sk, www.leustach.sk, jedlovekostolany.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Pridať komentár k objektu

Živánska veža


UPOZORNENIE: Komentáre podliehajú schvaľovaciemu procesu