Živánska veža

Prístup – Živánska veža

Zvyšky Živánskej veže sa nachádzajú v lesnom poraste popri ceste 1622 za Jedľovými Kostoľanmi v smere na Malú Lehotu. Zhruba 2km od odbočky k Jed. Kostoľanom sa nachádza popri ceste menší priestor vhodný na parkovanie. Odtiaľ sa vyberieme pár metrov naspäť a oproti informačnej tabuli, na protiľahlej strane cesty, už uvidíme kamenné schodíky a výstupovú cestu k veži. Stúpanie je mierne náročné, no netrvá viac ako 5 minút, keďže veža je takmer hneď pri ceste.

00:05 h parkovisko

Pamiatky v okolí (vzdušná čiara):
Nová Baňa - 5.2 km, Hrušov - 7 km, Skýcov - 8.4 km, Topoľčianky - 9.2 km, Nová Baňa Radnica - 10.1 km, Breznický hrad - 12.6 km, Michalov hrad - 13.3 km, Hronský Beňadik - 13.7 km, Rudno - 13.9 km, Veľký Klíž - 14.8 km

Architektúra

Veža sa skladala z niekoľkých podlaží, uvádza sa rôzne od štyroch až po šesť podlaží, v iných zdrojoch sa hovorí o veži 40 m vysokej, šesťposchodovej s vchodom na prvom poschodí. Ako stavebný materiál používali lámaný andezit, spojivom bola vápenná malta a riečny štrk. Tento materiál sa kvalitatívne zhoduje so stavebnou hmotou Hrušovského hradu, ba aj s jeho stavebnou technikou, čo nasvedčuje, že pochádzajú z 13. storočia. Jestvujú aj nepotvrdené dohady, že veža bola podzemne spojená s hradom Hrušov.

Dodnes je zachovaná severná časť, kde môžeme odčítať aj pôvodnú hrúbku muriva a umiestnenie okien. Hrúbka podzemného múra je 2,70 m. Každé podlažie je 4 m vysoké a na nich nechaný postupne 10 cm výpust, na ktorom boli položené dlážkové hrady. Vstup do veže bol na prvom poschodí a to z obranných dôvodov. Vchádzalo sa po rebríku, ktorý sa potom vytiahol. Na druhom poschodí sa zachovali dve strieľne a vyhladená interiérová omietka. Na treťom poschodí je štrbinová strieľna o rozmeroch približne 1 m x 15 cm. Predpokladá sa, že z posledného poschodia bola prístupná obranná pavlač, pretože sa našli zvyšky otvorov po drevených hradách.

Fotogaléria

2019

Ak nie je uvedené inak, na fotografie sa vzťahujú autorské práva ©hrady-zamky.sk.
Akékoľvek kopírovanie alebo použitie je možné len s písomným súhlasom autora.

Historické fotografie

Živánska veža – predpokladaná rekonštrukcia — predpokladaná rekonštrukcia

Fotografie návštevníkov

Živánska veža – Mária Víziková 2015 — Mária Víziková 2015

Pošlite nám fotografie – Živánska veža

Máte vlastné zábery? Pomôžete nám udržať stránku aktuálnu.

Autor fotografií

Zadajte autora fotografií.

Rok fotografie / poznámky

Zadajte rok fotografie alebo poznámku.

Fotografie

Najviac 5 fotografií vo formáte JPG alebo PNG. Každá môže mať najviac 10 MiB.

Vyberte fotografie podľa uvedených limitov.

Súhlasím so zverejnením fotografií na www.hrady-zamky.sk.

Fotografie podliehajú schváleniu. Zverejnené budú len vybrané fotografie.

História – Živánska veža

Historické a iné názvy: Zbojnícka veža, Veža Turná, Turňa, Zsiványtorony

Vznik veže sa predpokladá už na začiatku 13. storočia, okolo r.1280. Pravdepodobne ju dal postaviť Matúš Čák Trenčiansky. Skutočnosť, že veža bola vybudovaná tesne nad cestou, napovedá jej strážnu funkciu a súčasne upozorňuje na niekdajšiu dôležitosť komunikácie. Vzrast významu tejto cesty možno predpokladať v priebehu prvej polovice 14. storočia, keď došlo na území dnešnej Novej Bane k objavu veľkých ložísk zlata. A tak už v roku 1387, keď sa kráľovský hrad Hrušov stáva šľachtickým majetkom majstra Ladislava, dozvedáme sa o troch colniciach (Jedľové Kostoľany, Hostie a Žitava), ktoré patrili k hradu. Listiny umožňujú stotožniť Živánsku vežu práve so spomínanou colnou stanicou, pričom nás tiež informujú o jej aktívnej činnosti minimálne do konca 15. storočia.

Syntézou doterajších poznatkov môžeme teda Živánsku vežu zaradiť ku strážnym vežiam určeným na ochranu komunikácií a vyberanie poplatkov. Strážna veža spustla po zničení Hrušovského hradu po roku 1708.

Podporte hrady-zamky.sk Ak vám tieto informácie pomohli, môžete podporiť ďalší výskum, návštevy lokalít a spracovanie obsahu.

Všetky texty sú chránené autorským právom ©hrady-zamky.sk.
Akékoľvek kopírovanie alebo použitie je možné len s písomným súhlasom autora.

Povesti a legendy

Povráva sa

Povesť o zbojníkoch, inak známych ako "živáni", ktorí sa tu vraj usalašili, hovorí: Neboli to len takí hocijakí zbojníci, ale vplyvní, a to predovšetkým ich zbojnícky kapitán. Všetko mal, len nie a nie nájsť tú správnu ženu - gazdinú. Raz mu však padla do oka nádherná dievčina, no tá bola nezlomná ani skala. Jej srdce už totiž patrilo inému - jazdcovi na čiernom koni, ktorý k jej okienku prichádzal pod rúškom noci. Kapitán však stále do nej dobiezdal, a tak ho odmietala čoraz viac. Prikázal teda svojim chlapom, aby dievčinu uniesli. Strach ju však neopantal, a tak niekoľko ráz z veže ušla. Došla však kapitánovi trpezlivosť, a tak ju spútal reťazou. Takou dlhou, že sa až k potoku dostala, aby mu mohla aspoň prať. A jedného dňa sa pred ňou zjavil známy čierny kôň a na ňom švárny šuhaj zo Skýcova. Reťaz rozťal a krásavicu vysadil na svojho tátoša. Neušli však do bezpečia, ale zamierili rovno smerom k veži. Tu bystrá dievčina položila sviečky pod sudy s pušným prachom a zanedlho ozvala sa rana ako z dela. Polovica veže rozpadla sa a pochovala divých zbojníkov.
Tak vraví povesť o zániku Živánskej veže. Predpokladá sa však, že jej rozlomenie do dnešnej podoby spôsobila gravitácia, no nevylučuje sa ani zemetrasenie či lúpežné a vojenské ťaženia. Našťastie, zvyšky z nej sa podarilo zachrániť vďaka dobrovoľníkom, ktorým nie je ľahostajný osud tajomnej zrúcaniny.

Komentáre – Živánska veža

Edinkooo749937 29.05.2022

Tato Živánska veža sa mi veľmi páči. Povesť, ktorú ste napísali, hovorí pravdu