Živánska veža

Zrúcanina stredovekej strážnej veže na západnom Slovensku v okrese Zlaté Moravce, na západnom okraji pohoria Pohronský Inovec pri obci Jedľové Kostoľany





Navštívil som Živánska veža (1 tu bol)
hore

Jedľové Kostoľany, Nitriansky kraj, 332 m n.m.

N48° 27' 53.46",  E18° 31' 06.68"

Historické názvy

Zbojnícka veža, Veža Turná, Turňa, Zsiványtorony


Prístup a okolie

Zvyšky Živánskej veže sa nachádzajú v lesnom poraste popri ceste 1622 za Jedľovými Kostoľanmi v smere na Malú Lehotu. Zhruba 2km od odbočky k Jed. Kostoľanom sa nachádza popri ceste menší priestor vhodný na parkovanie. Odtiaľ sa vyberieme pár metrov naspäť a oproti informačnej tabuli, na protiľahlej strane cesty, už uvidíme kamenné schodíky a výstupovú cestu k veži. Stúpanie je mierne náročné, no netrvá viac ako 5 minút, keďže veža je takmer hneď pri ceste.

Okolité hrady (vzdušná čiara): Hrušov - 7 km, Skýcov - 8.4 km, Topoľčianky - 9.2 km, Hronský Beňadik - 13.7 km, Revište - 16.3 km, Čierny hrad - 16.7 km

Geocaching v okolí


Interiér a exteriér

Veža sa skladala z niekoľkých podlaží, uvádza sa rôzne od štyroch až po šesť podlaží, v iných zdrojoch sa hovorí o veži 40 m vysokej, šesťposchodovej s vchodom na prvom poschodí. Ako stavebný materiál používali lámaný andezit, spojivom bola vápenná malta a riečny štrk. Tento materiál sa kvalitatívne zhoduje so stavebnou hmotou Hrušovského hradu, ba aj s jeho stavebnou technikou, čo nasvedčuje, že pochádzajú z 13. storočia. Jestvujú aj nepotvrdené dohady, že veža bola podzemne spojená s hradom Hrušov.

Dodnes je zachovaná severná časť, kde môžeme odčítať aj pôvodnú hrúbku muriva a umiestnenie okien. Hrúbka podzemného múra je 2,70 m. Každé podlažie je 4 m vysoké a na nich nechaný postupne 10 cm výpust, na ktorom boli položené dlážkové hrady. Vstup do veže bol na prvom poschodí a to z obranných dôvodov. Vchádzalo sa po rebríku, ktorý sa potom vytiahol. Na druhom poschodí sa zachovali dve strieľne a vyhladená interiérová omietka. Na treťom poschodí je štrbinová strieľna o rozmeroch približne 1 m x 15 cm. Predpokladá sa, že z posledného poschodia bola prístupná obranná pavlač, pretože sa našli zvyšky otvorov po drevených hradách.

Pôdorys - Živánska veža


Živánska veža - pôdorys


Fotogaléria

Historické fotografie

Živánska veža-história
Živánska veža-predpokladaná rekonštrukcia


Fotografie z r. 2019

Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt
Živánska veža-Pohľad na objekt



Pošlite nám vaše fotografie - Živánska veža


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk

História a osobnosti

Vznik veže sa predpokladá už na začiatku 13. storočia. Skutočnosť, že veža bola vybudovaná tesne nad cestou, napovedá jej strážnu funkciu a súčasne upozorňuje na niekdajšiu dôležitosť komunikácie. Vzrast významu tejto cesty možno predpokladať v priebehu prvej polovice 14. storočia, keď došlo na území dnešnej Novej Bane k objavu veľkých ložísk zlata. A tak už v roku 1387, keď sa kráľovský hrad Hrušov stáva šľachtickým majetkom majstra Ladislava, dozvedáme sa o troch colniciach (Jedľové Kostoľany, Hostie a Žitava), ktoré patrili k hradu. Listiny umožňujú stotožniť Živánsku vežu práve so spomínanou colnou stanicou, pričom nás tiež informujú o jej aktívnej činnosti minimálne do konca 15. storočia.

Syntézou doterajších poznatkov môžeme teda Živánsku vežu zaradiť ku strážnym vežiam určeným na ochranu komunikácií a vyberanie poplatkov. Strážna veža spustla po zničení Hrušovského hradu po roku 1708.


Povesti a legendy

Povráva sa

Povesť o zbojníkoch, inak známych ako "živáni", ktorí sa tu vraj usalašili, hovorí: Neboli to len takí hocijakí zbojníci, ale vplyvní, a to predovšetkým ich zbojnícky kapitán. Všetko mal, len nie a nie nájsť tú správnu ženu - gazdinú. Raz mu však padla do oka nádherná dievčina, no tá bola nezlomná ani skala. Jej srdce už totiž patrilo inému - jazdcovi na čiernom koni, ktorý k jej okienku prichádzal pod rúškom noci. Kapitán však stále do nej dobiezdal, a tak ho odmietala čoraz viac. Prikázal teda svojim chlapom, aby dievčinu uniesli. Strach ju však neopantal, a tak niekoľko ráz z veže ušla. Došla však kapitánovi trpezlivosť, a tak ju spútal reťazou. Takou dlhou, že sa až k potoku dostala, aby mu mohla aspoň prať. A jedného dňa sa pred ňou zjavil známy čierny kôň a na ňom švárny šuhaj zo Skýcova. Reťaz rozťal a krásavicu vysadil na svojho tátoša. Neušli však do bezpečia, ale zamierili rovno smerom k veži. Tu bystrá dievčina položila sviečky pod sudy s pušným prachom a zanedlho ozvala sa rana ako z dela. Polovica veže rozpadla sa a pochovala divých zbojníkov.

Tak vraví povesť o zániku Živánskej veže. Predpokladá sa však, že jej rozlomenie do dnešnej podoby spôsobila gravitácia, no nevylučuje sa ani zemetrasenie či lúpežné a vojenské ťaženia. Našťastie, zvyšky z nej sa podarilo zachrániť vďaka dobrovoľníkom, ktorým nie je ľahostajný osud tajomnej zrúcaniny.


Video - Živánska veža



Užitočné informácie

Zrúcanina je voľne prístupná.


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Živánska veža




Použité zdroje a literatúra: WEB: www.dobrenoviny.sk, www.leustach.sk, jedlovekostolany.sk, sk.wikipedia.org, Archív hrady-zamky.sk

Partneri

DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA