Považský hrad - Bystrica

Zrúcanina hradu na skalnatom vápencovom vrchu predhoria Javorníkov, nad tokom rieky Váh v Považskom Podhradí, asi 3km severne od Považskej Bystrice





Navštívil som Považský hrad - Bystrica (3 tu boli)
hore

Považské Podhradie, Trenčiansky kraj, 406 m n.m.

N49° 08' 43.69",  E18° 27' 29.06"

Historické názvy

hrad Bystrica, castrum Bestruche, castrum Bystriciensis, castrum Bistricz, castrum Bystricza, Beszterce, Vágbeszterce, Vágvár


Prístup a okolie

Cez Považské Podhradie prechádza hlavná cesta č.507, či už prichádzame z Podvažia alebo z Považskej Bystrice, je potrebné odbočiť na úzku uličku pri kostole sv. Ladislava, ktorý je blízko staršieho rokokového kaštieľa. Potom hneď popri kostole odbočíme vpravo a o pár metrov prídeme k menšiemu kaštieľu Burg. Pred ním je pomerne veľké parkovisko. Odtiaľ pokračujeme pešo vpravo po kamenistej cestičke (žltá turistická trasa), kde je umiestnená aj prvá infotabuľa. Onedlho sa miernym, nie príliš náročným stúpaním, dostaneme k ďalšej tabuli, odkiaľ pokračujeme ďalej až k Považskému hradu. Celý výstup by nemal trvať v priemere viac ako 15 minút.

Okolité hrady (vzdušná čiara): Bytčiansky zámok - 11.1 km, Lietava - 16.6 km

Geocaching v okolí


Interiér a exteriér

Obrys pôvodného hradu má tvar klina alebo lode. Vysokú hradbu na západnej i severnej strane zosilňovali dve hranolové veže, pričom severná bola vysunutá a chránila pôvodnú bránu. Po presunutí brány východnejšie, bol otvor pôvodnej brány zamurovaný a miesto zastavané renesančnou budovou. Najstaršou časťou hradu bola veža, stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác.

Z gotického obdobia pochádza aj spodná časť stavby, ktorú zapojili do južného renesančného paláca, ktorého múr stál do veľkej výšky. Časté zvyšovanie hradieb a budov však viedlo k statickému preťaženiu, čo v tej dobe stavitelia riešili opornými piliermi.

Vnútorné nádvorie obsahovalo hospodárske budovy a cisternu na vodu. Na prízemí hradu bola v minulosti pekáreň, kuchyňa, priestranné zásobárne, práčovňa, umyváreň a štyri kúpeľne. V interiéri hradu boli dokonca závesy nad oknami panských izieb, nad posteľami obrazy alebo kožušiny ulovených zvierat, okolo múrov spoločenských miestností boli drevené lavice a na stenách viseli obrazy uhorských kráľov a erby pánov hradu.

Na hrade prebiehajú rekonštrukčné práce, financované z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Vďaka financiám z grantu sa na hrade podarilo zachrániť jeho najohrozenejšiu časť. Išlo o stavbu paláca, bývalú kaplnku a skalné bralo, ktoré je tesne pod ňou. Celá táto časť bola vo veľmi zlom stave a vďaka projektu sa ju podarilo definitívne zastabilizovať.

Pôdorys - Považský hrad - Bystrica


Považský hrad - Bystrica - pôdorys

Legenda k pôdorysu

1 - pôvodná gotická pevnôstka, 2 - predhradie, 3 - obranné hranolové veže, 4 - zrušená gotická brána, 5 - vstupný renesančný barbakan, 6 - palác, 7 - objekt s výpadovou bránkou, 8 - hospodárske a prevádzkové budovy


Fotogaléria

Historické fotografie

Považský hrad - Bystrica-história
Považský hrad - Bystrica-história
Považský hrad - Bystrica-1896
Považský hrad - Bystrica-história


Fotografie z r. 2018

Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Hradná studňa
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt
Považský hrad - Bystrica-Pohľad na objekt



Pošlite nám vaše fotografie - Považský hrad - Bystrica


 Súhlasím so zverejnením fotografie na www.hrady-zamky.sk

História a osobnosti

Presné informácie o vzniku hradu Bystrica sa nezachovali. Podľa neoverených správ bol hrad postavený už v roku 1128 na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá písomná zmienka je však z roku 1316 ako Bystrický hrad v držbe Matúša Čáka.

Po Matúšovej smrti získal hrad nový panovník Karol Róbert z Anjou, ktorý ho v zápätí daroval vernému vazalovi Alexandrovi Hedervárimu za verné služby. Alexander Hedervári a jeho syn Mikuláš sídlili na bystrickom hrade v rokoch 1324 – 1354. V priebehu ďalších rokov hrad patril Pavlovi Ugalimu, neskôr haličskému palatínovi poľského pôvodu Sudivojovi z Ostrorogu, potom Stiborovi z Beckova a jeho synovi.

V r.1424 Žigmund Luxemburký daroval hrad kráľovnej Barbore Celjskej. Tejto tradícii zostal verný aj panovník Albrecht II. Habsburský a hrad daroval manželke - kráľovnej Alžbete. V roku 1439 však dala kráľovná Alžbeta kvôli finančným problémom hrady Bystrica, Trenčín, Suča, Vršatec, Lednica, Ilava, Strečno, a Starhrad do zálohy za 15 tisíc zlatých svojmu príbuznému, slovinskému bánovi Ulrichovi Celjskému za zásluhy a ochranu jej syna Ladislava Pohrobka. O sedem rokov neskôr hrad získal gubernátor Uhorska Ján Hunyady. Po jeho smrti prešiel do rúk jeho syna Mateja Korvína, ktorý ho v r.1458 daroval za zásluhy Ladislavovi Podmanickému. Obdobie vlastníctva hradu rodom Podmanických po celé jedno storočie, patrí k najvýznamnejším a najslávnejším obdobiam v dejinách Považského hradu. Podmanickovcom patril hrad do vymretia roku 1558. Noví majitelia opravili všetky objekty a hrad rozšírili. Veľký požiar v roku 1543 ťažko poškodil jednotlivé stavby. Pri oprave zmenili niektoré architektonické prvky a hrad rozšíri o predhradie. Významnú rolu tu zohrali bratia Rafael a Ján. Kvôli konfliktom však Uhorský snem prikázal bratom majetky brátiť, no po Jánovej smrti jeho brat Rafael vracal majetky len veľmi zdĺhavo. Oženil sa s Janou z Lomnice, ktorej odkázal celé svoje vlastníctvo. Po jeho smrti v roku 1558 jej však po roku panovník a kráľovská komora neprávom majetok odobrali a postupne rozpredali bez nároku na odškodné.

Bystrický hrad a panstvo kráľovská komora predala v roku 1559 Gašparovi Serédymu a jeho manželke Anne Mérey. Gašpar Serédy zomrel v roku 1563, a to bez potomkov. Jeho vdova Anna Méry sa druhý krát vydala v roku 1571 za Andreja Balassu, hlavného župana Novohradskej stolice. Týmto manželstvom Bystricu získali Balassovci, ktorí adaptovali starý palác a vykonali ďalšie opravy ostatných budov. Syn Andreja Balassu, Žigmund, dal po roku 1612 vystaviť veľký a honosný kaštieľ v Orlovom. V čase väznenia Žigmunda na Bratislavskom hrade pre podozrenie z velezrady, Bystrický majetok spravoval jeho brat Imrich s manželkou Juditou. Imrich dal na južnom úbočí hradného vrchu v roku 1631 postaviť renesančný kaštieľ Burg pod hradom a neskôr barokový kaštieľ v Považskom Podhradí. Imrich sa ale zaplietol do protihabsburgského povstania. Vojenská akcia Viedne proti účastníkom Vesselényiovského povstania bola zameraná aj na získanie ich hradov a majetkov. Pri tejto akcii vojská v roku 1671 poškodili hlavný palác trojposchodového Bystrického hradu a časť dolného hradu zo severnej strany.

Hoci majetkový podiel Balassovcov skonfiškovali, hrad i panstvo zostali ešte v rukách rodiny, pretože Gabriel Balassa a jeho manželka grófka Perényi zostali panovníkovi verní. Svoj postoj nezmenili ani počas povstania Františka Rákócziho II., kedy sa hrad stal útočiskom rodiny pred povstaleckým vojskom, ktoré ho síce obkľúčilo, ale nedobylo.

Po rákócziovskom povstaní Bystrický hrad a panstvo zmenilo vlastníka. Objavili sa tu Szapáryovci, ktorí vlastnili Bystricu až do roku 1830. Pochádzali z Vesprémskej stolice. Vynikol z nich najmä Peter, ktorý bojoval proti Turkom, vyznamenal sa proti thökölyovským povstalcom a získal tak barónsku hodnosť. Peter Szapáry získal majetkový podiel Balassovcov. Jeho syn Peter sa oženil s Teréziou Balassa, a tak získal aj druhú časť hradu a panstva. Peter Szapáry sa ujal hradu i oboch kaštieľov pod ním. Väčší kaštieľ, nachádzajúci sa pod hradným vrchom z juhovýchodnej strany, si zvolil za hlavnú rezidenciu. Peter Szapary sa pričinil o jeho renováciu a čiastočnú prestavbu. Tento objekt je viacerými autormi mylne označovaný ako “Szapáryovský kaštieľ z 18.storočia.“ Medirytina G. Bouttatsa však dokazuje existenciu tohto kaštieľa už v roku 1676. Museli ho teda postaviť Balassovci. Hrad odvtedy zostal neobývaný a opustený. V priebehu 18. a 19. storočia čoraz viac, až do dnešných čias.


Povesti a legendy

O krásnej Hedvige

V nepokojných a bezprávnych časoch bojov Ferdinanda I. Habsburského s Jánom Zápoľským o Uhorský trón, využívali zmätočnú situáciu v krajine mocný bratia Podmanický. Ján a Rafael v ničom nezaostávali za povesťou svojho starého otca Ladislava. Aj oni podnikali početné lúpežné výpravy. Prepadávali a plienili opátstva, hrady a šľachtické sídla. Ovládali celé horné Považie a na svojich výpravách prenikali aj na Moravu a Sliezko. Nik si s nimi nevedel dať rady, nepomohla ani kliatba, do ktorej ich v roku 1542 uvrhla cirkev. Až napokon náhoda prispela k tomu, že sa kráľovi v roku 1545 museli podvoliť. Jeden neskorý jesenný deň, keď sa už počasie na zimu chmúrilo, dohadovali sa bratia na poslednej výprave toho roku, pretože v zime sa výpady robia už ťažko. Ján sa mal vybrať na Moravu a Rafael smerom na Žilinu, cez údolie Kysuce a Jablunkovský priesmyk na Sliezko. Tak sa aj stalo, rozdelili si zbrojnošov a šli. Rafaelovi zvedovia idúci predom hlásili svojmu pánovi, že proti nim cez Jablunkovský priesmyk ide 6 vozov. Bol to sprievod váženého sliezkeho rytiera Girzicka von Lassinkowitz, ktorý sa spolu so svojou dcérou Hedvigou a ochranným sprievodom vybrali do Uhorska. Rota lúpežného rytiera na koče zaútočila a po krátkom boji ich premohla, meč tasil aj samotný pán Girzick von Lassinkowitz, hoc bol už starý. V boji bol však ťažko poranený a v bezvedomí klesol na zem. Lúpežníci pobrali čo sa dalo a Hedvigu vyvliekli z koča. Tá keď zbadala otca ležať na zemi, mysliac si že zomrel, zamdlela. Tu sa ju rytier všemožne snažil prebrať a keď sa mu to po dlhom čase podarilo, Hedviga od strachu vykríkla. Rafael však nedbal na slzy, vzal ju na koňa a uháňal s ňou do pevnosti. Dorazil ešte v tú noc. Dievča zamkol v najlepšej komnate a prikázal ju strážiť. Len jedna starena smela jej jedlo a pitie nosiť. Nato hneď izbu riadne zamkli, no o to slobodnejšie do nej vstupoval rytier, ten zaľúbený do krásnej devy na prvý pohľad, nevedel od nej odtrhnúť svoj zrak, neustále ju dobiedzal, prosil, vyhrážal sa, no ona sa mu nepodvolila. Rozmýšľal dokonca, že si ju vezme za ženu, no najväčšmi sa toho obával, čo na to povie brat a družina. Bál sa, že ho vysmejú, že on mocný chlap sa zaľúbil. Zatiaľ úbohý ranený pán precitol a s námahou prišiel k najbližšiemu domcu, kde mu až po hodnej chvíli otvorili, obávajúc sa, že sú to rytieri. Po úpenlivých prosbách ho vpustili dnu, ošatili, napojili a rany ošetrili. Takto sa mohol pán vrátiť domov a všetko oznámiť synovi. Tento udatný mladík hneď začal organizovať výpravu na vyslobodenie sestry. Keď sa napokon aj Ján vrátil z ťaženia, našiel brata zadumaného a ustarosteného. Až napokon od jedného zbrojnoša sa dozvedel, čo je vo veci a s hlasným smiechom bežal k bratovi a chcel si z roznežneného srdca utiahnuť. Rafael si však vyprosil smiech a vyhrážal sa, že zabudne na bratskú svornosť, ak len bude ešte doň dobiedzať. Nato Ján prekvapený z bratovej reči zmĺkol, ale predsa chcel vidieť to stvorenie, čo brata tak zmenilo. Rafael odmietol a bratia sa pochytili, ba aj meč na seba tasili, našťastie ich zbrojnoši včas od seba oddelili. Jánovu zúrivosť nevedeli utíšiť ani plné džbány, no keď víno začalo účinkovať, pobral sa za bratom. Ten sa zatiaľ opäť vkrádal do Hedviginej izby. Chvíľu potom čo ta vošiel, vrútil sa do izby aj Ján. Keď ten uvidel Hedvigu, začal sa dožadovať svojej polovice lupu.. Obaja bratia sa začali klbčiť a jeden druhého sa snažili premôcť. Na Hedvigin krik pribehli ľudia, tí zbadajúc bratov v sebe na zemi, len horko ťažko ich od seba oddelili, polozamdletých ich každého doviedli do svojej izby. Skôr než svitlo ráno, poslal Ján Rafaelovi podľa vtedajšej zvyklosti rukavicu, aby sa o tri dni stretli v súboji, ten mu však odpovedal, aby sa stretli hneď. Dozvedeli sa to však aj zbrojnoši, obávajúc sa o svoju budúcnosť. Veď len pod záštitou oboch bratov si mohli beztrestne rabovať a žiť v blahobyte na úkor iných. Všetko si poriadne uvážili a zhodli sa, že musia bratov pomeriť.

Po dlhom presviedčaní sa im podarilo bratov presvedčiť, že len keď budú jednotný, budú silný. Navrhli, aby sa o dievča losovalo, obaja na to pristali a tak doniesli kocky. Šťastie žičilo Jánovi a brat len s námahou skrýval zlosť z toho, že mu berú jeho korisť. Po niekoľkých dňoch príprav na svadbu priniesli zvedovia správu o tom, že obaja budatínsky páni Ján a Juraj Szunyoghovci boli povolaný na cisársky dvor a že sa s nimi vypravila aj početná družina. Bratia sa už dlho chystali na Budatín, a teraz keď ho strážila len hŕstka mužov mali vynikajúcu šancu. Bol to jediný pevný bod na hornom Považí, ktorý im ešte nepatril. Neváhali teda a hneď zorganizovali výpravu, túto situáciu však využil aj Rafael, po niekoľkých hodinách cesty začal predstierať, že mu je čím ďalej tým väčšmi zle. Na bratovo naliehanie sa naoko s nevôľou pobral nazad. A presne to chcel, len čo prišiel na hrad, hneď šiel za Hedvigou a opäť sa ju snažil všemožne presviedčať, keď sa odmietala podvoliť, aj ona z prosieb prešla na vyhrážky, že si po ňu príde milý a kruto ju pomstí. Nato sa vášeň zmenila na nenávisť a Rafael si povedal, že ak ju nebude mať on, nebude ju mať nik. Zo starenou sa dohodol, že jej podajú jed, ten jej zatvorí ústa a brat sa nedozvie, čo sa tu stalo. Starena mala tiež prisvedčiť, že často počula devu hovoriť ako radšej zomrie, než by sa mala za Jána vydať. Jed dali do vína. Rafael pozval dievčinu k večeri s prosbou o odpustenie. Ona oklamaná sa už skoro napila, už držala pohár pri ústach, keď tu zrazu sa do izby vrútil strážca, že neznámi nepriateľ strašnou silou útočí na hrad. Keďže mužstvo bolo bratovou výpravou oslabené, ani dlho nekládlo odpor. Rafael len na poslednú chvíľku stačil utiecť zadnou bránou. Hedvigu zachránil brat, ktorý sa s ľahko vyzbrojenými mužmi za tmy prikradol k hradu a zo západnej strany ho dobil. Muži poodnášali čo sa dalo a pri odchode hrad zapálili. V tej noci dobili však aj Budatín, oslavujúceho Jána vyrušil až brat so zlou správou. Obaja teda s družinou museli ísť rýchlo zachraňovať svoje hlavné sídlo. Okrem hŕby popola nenašli nič, ani nazbíjané poklady, ani krásnu zajatkyňu. Rozhodli sa, že hrad opravia a budú už len sami dvaja spolu. Ostala však nielen naštrbená dôvera, ale aj moc, preto sa poddali kráľovi krorý im udelil milosť a zrušil aj kliatbu.

O kráľovi Matejovi

V druhej polovici 15. storočia sa údajne kráľ Matej zúčastnil svadby na bystrickom hrade. Dcéra milenky Ladislava Podmanického Blanka sa vydávala za Imricha Súľovského. Svadba trvala viac dní a okrem kráľa sa jej zúčastnila aj šľachta zo širokého okolia. Okrem rôznej zábavy a hostín sa organizovala aj poľovačka na svahoch protiľahlých vrchov Malý a Veľký Manín. Na najnižších stráňach sa nachádzali mohutné balvany, medzi ktorými sa zver schovávala. Na zver tam však striehli aj medvede. Stalo sa, že na jedného medveďa natrafil aj kráľ, keď ho vyplašili brechajúce psy. Kráľ sa vyľakal a zabudol použiť zbraň na sebaobranu. Keď už bol medveď blízko, kráľ chcel - nechcel musel volať o pomoc. Medveďa to však neodradilo a pustil sa do kráľa. Našťastie stihol pribehnúť hájnik doprevádzajúci kráľa a sekerou zasadil macovi smrteľnú ranu. Kráľ mu za záchranu života dal bohaté dary a prijal ho do svojej družiny.


Video - Považský hrad - Bystrica



Užitočné informácie

Hrad je verejnosti voľne prístupný


Komentáre k objektu

Momentálne žiadne príspevky

Pridať komentár k objektu
Považský hrad - Bystrica




Použité zdroje a literatúra: BÁRTA V., BARTA V., NEŠPOR J. Hrady a zámky na Slovensku. Banská Bystrica : AB ART press, PLAČEK M., BÓNA M., Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART 2007, WEB: povazska-bystrica.otvorene.sk, sk.wikipedia.org, www.bystrica.estranky.sk Archív hrady-zamky.sk

Partneri

Eriksoft DVD Hrady srdca Európy I. Toulky po Čechách Sereď online Webdepozit UK BA